Druhý septembrový víkend patril v Prievidzi baníkom. Pri príležitosti ich sviatku sa konal jarmok, ktorý predstavuje spoločensko – kultúrnu udalosť roka.
Poldruha stovky nadšencov ostrých bicyklov ale mali namierené do regiónu na úplne inú udalosť. Tú predstavujú 3 rýchlostné skúšky na čisto prírodných trailoch v okolí nenápadnej dediny (pardón – prievidzskej mestskej časti – ) s názvom Veľká Lehôtka na 3. kolo Hornonitrianskej enduro série (HES).
Ono extrémnejšie bikovanie tu má bohatú históriu. Prvých enduro pretekov som sa tu zúčastnil už v roku 2017 (ako si vieš prečítať tu). Lokalita sa postupne vyvíjala a súčasné 3 traily oproti minulému roku prešli len minimálnymi úpravami (report z minulého roka zas nájdeš tu).
O mojich výsledkoch sa naozaj neoplatí písať. Tak prečo sa vôbec šmatlák ako ja postaví na štart?
Genius loci mtb endura
Presne tak by som charakterizoval tieto preteky. V deň štartu v nedeľu 10.9. prichádzam do zázemia na horný koniec dediny, kde sa už zliezajú organizátori a piloti.
V sobotu sa okrem tréningu konal aj kontest v dual slalome. Že to bola zábava, som sa ja žiaľ dozvedel iba z počutia.
Celá enduro séria sa každým rokom a pretekom zlepšuje, toho roku bola pre mňa novinka v podobe online registrácie cez hlavného partnera www.mtbiker.sk.
Prichádzam teda na štart a dostávam štartovné číslo 135 (!). Prekvapení sú aj samotní organizátori, pretože ľudia furt chodia na registráciu a čísla ešte ráno dotláčajú a laminujú. Po minuloročnej účasti okolo 90 štartujúcich je toto veľmi pozitívny (dúfajme) trend. Počet štartujúcich sa zastavil na 149. Čo mi pri postupnom púšťaní pretekárov v grupách na trať tak, aby nevznikali zbytočné prestoje, dáva hodinu do štartu k dobru.
Mám teda dostatok času na networking, pokec so známymi a ľuďmi, ktorých poznám len vďaka biku. Všade vládne totálna pohoda, žiadne nervózne pohľady a blbé reči ako to žiaľ pri iných športových udalostiach býva zvykom.
Aaaa štart
Vyrážam teda na traily s uvedomením, že na novom biku som si akosi zabudol nahodiť košík na fľašu. V teple aké panuje, by to bol bez vody vcelku zabijak. Nebyť vedomia strategicky umiestnenej občerstvovačky.
Tá sa nachádza na križovatke k výšľapu na každú rýchlostnú skúšku , vďaka čomu môžem ísť naozaj naľahko. Okrem bohatých raňajok formou švédskych stolov a sprievodného spoločenského programu tam čakajú aj šikovné ruky Precedu z Bikeroomu, ktorý v prípade potreby poskytoval odborný servis.
Otočil som teda tri prašné traily, užil si ich bezpečne a plynulo a s dobrým pocitom skvelého pojazdenia, sa mohol vydať domov.
Traily sú totiž jedinečné v tom, že sú naozaj prírodného charakteru. Korene, kamene, odklopky, záklopky, aj si pošliapeš… proste všetko, čo k enduru patrí.
V obraze vie zážitok sprostrekovať Ľuboš Staňo, ktorý preteky zase raz vyhral.
Inak celú výsledkovú listinu nájdeš pod týmto odkazom.
Prečo sa teda oplatí prísť do Lehôtky a na HES všeobecne?
- Chcem ísť vyskúšať enduro mtb aj načas, no chcem sa vrátiť živý
- Traily mám rád naprírodno a štipľavé
- Trénujem sršňa do 12 rokov, ktorý chce vyskúšať detskú kategóriu do 12 rokov a môžem ho pritom sprevádzať
- Chcem zažiť pohodový víkend na biku s opciou na poriadnu kalbu (pýtaj sa v dedine na krčmu u Coľa – čítaj s „C“ na začiatku)
- Zajazdím úplné h*vno, ale idem na trať kvôli peknej fotke, ako toť nižšie na mojom Instagrame od majstra fotografa Vlada
Ak si aspoň na jeden vyššie uvedený bod odpovedal kladne aj ty, máš ešte tento rok možnosť – vidíme sa na finálovom 4.kole v Bojniciach 7.-8. 10.2023
