Vytrhnuté listy z MTB diára predstavujú súhrnný článok z rovnomennej zaniknutej rubriky tohto webu. Aký bol obyčajný rok obyčajného bikera?

Výnimočný!

Tak nech sa vám dobre číta.

 

Január ’17 – zima v najčistejšej podobe

Prvý mesiac roku 2017 je za nami a do análov sa okrem poliek primrznutých k sedadlu, zapíše prvenstvom aj ako najchladnejší mesiac za veľmi, veľmi dlhé obdobie. Podľa SHMÚ sa do niektorých regiónov vrátila vojna, resp. zima tak mrazivá, ako posledné cez vojnové roky 1941/42. Na mnohých miestach našej krajiny sa za celý mesiac nevyšplhala ortuť teplomera nad bod mrazu, čo je v dnešných časoch avizovaného globálneho otepľovania vec nevídaná.

 

Čo sa bicyklizmu týka, januárové podmienky poukázali na tých naozaj posadnutých, ktorí sa neboja vyraziť do nečasu. Ale my (skalní) čo vieme – vieme, že bicyklovanie v zime, hlavne v snehu, má svoje špecifické čaro.

 

Stačí adekvátna kondícia, poriadne funkčné oblečenie prispôsobené podmienkam a menšie úpravy pred samotnou jazdou. Osobne preferujem v snehu hardtail pred celoodpruženým bicyklom – ľahšie sa mi s ním pracuje a mám priamejšiu spätnú väzbu z terénu. Nehovoriac o tom, že v snehu tlmenie akosi stráca zmysel a pri nízkych teplotách nepracuje tak promptne ako väčšinu roka. Samotné HT prešlo na zimu len nepatrnými zmenami – podobne na aute som vymenil prezutie – 2,1 palcových plášťov v tvrdej zmesi za mäkšie 2,3 palcové. Samozrejme tlak je oveľa nižší ako vozím zvyčajne, keďže sám som fanúšikom čo najväčšej trakcie.

Viac ako na jazdenie v zime v samostatnom článku.

Pri jazde do práce je potom nutné prehodnotiť zimné nastavenie, toho mesiaca však pre mňa nie úplne relevantné. Zima bola naozaj taká, že aj odhodlaný borec ako ja, zvládol pár kilometrovú cestu do práce 2x (slovom „dvakrát“).

Jazdy cez les pred prácou sa teda kvôli zamŕzajúcim sopľom k tvári nekonajú. Ako chabé náplaste, podarilo sa pár víkendových výjazdov.

Ostatné výjazdy v priebehu mesiaca, najmä v čerstvom snehu, naozaj okrem príjemnej únavy, cibrenia techniky, bojov s bicyklom a napokon aj so sebou samým, vyčaria aj spokojný úsmev a slúžia zároveň ako príprava na Stupavský zimný závod MTB Winter trophy, o ktorom si môžete prečítať v samostatnej reportáži.

 

 

Február ’17- Keď je trailom klzisko

Ako ľadový január odišiel, tak s fanfárami nastúpil pomerne teplý február, ktorý svojimi teplotami, najmä v polovici mesiaca, bezpečne presahujúcimi dvojciferné hodnoty, ponúkol ľuďom svetlú víziu v podobe pomaly prichádzajúcej jari. Mne postupne odznela choroba, tak nastala aj mierna obroda bicyklizmu.

 

Vo svete sa však medzičasom nezaháľalo a hoci zima vhnala bikové eventy do obchoďákov, leto na južnej pologuli odštartovalo andskú enduro sériu a okrem iného prialo chlapíkovi oblečenému do kondómu pokoriť svetový rýchlostný rekord na horskom bicykli –  a zaklincoval jeho hodnotu na 167 Km/h. To je asi tá rýchlosť, ktorú keď dosiahnete (v aute!!!) na diaľnici, manželka Vás výrazne upozorní aby ste spomalili.

 

Napriek tomu, že Perinbaba emigrovala na sever a do stredných až vyšších polôh, Ľadová Kráľovná sa žezla nie a nie pustiť ani v nižších kopcoch. Spoločne s častými a pravidelnými návštevami kamaráta dažďa. Toho času som zažil jednu z najopatrnejších jázd vôbec, keďže traily v lese pripomínali skôr klzisko.

 

Stále sa predlžujúce dni dávajú nádej svetlým zajtrajškom a teploty na konci mesiaca bezpečne atakujú dvojciferné hodnoty. Meteorologický koniec zimy vyháňa na svetlo sveta prvé snežienky. Množstvo ľudí, ktoré som zažil v lese posledný februárový víkend, pripomínalo prvomájové sprievody za bývalého režimu.

Najkratší mesiac roka sa ale odzrkadlil aj v nízkom počte výjazdov, rovnako ako minulý rok. Ešte že jar je predo dvermi.

 

 

Marec ’17 – obroda horskej cyklistiky

Ako stará pranostika prognózuje: „Na svätého Rehora letia góle od mora“. Teda, že na Gregora sa vracajú bociany, čo neochvejne symbolizuje príchod jari. Snežienky, zlatý dážď, pučiace listy na stromoch, prvý hmyz. A alergie. Slnko dodáva nejako viac energie, na konci marca bezpečne atakuje teplotami okolo 20˚C. Tlmiace jednotky na bicykloch začínajú pracovať ako majú, nie sú trápené pri nízkych teplotách ako ešte nedávno.

 

Hoci som úvod mesiaca vyplnil jarnou snowboardovačkou, obroda bicyklizmu nastala aj u mňa. Že nie som jediný, som sa na vlastné oči presvedčil aj v lesoch samotných. Zvyšovanie objemu návštevnosti v mestských lesoch možno vidieť už dopravnými zápchami, ktoré sa tvoria pred parkoviskami do lesoparku.

 

Všetky traily v okolí povyschýnali a väčšinu z nich som si v danom mesiaci zrekapituloval ako napríklad Bikepark Koliba, ktorý mám v tesnom susedstve. Keďže blato zmizlo, šmýka sa čoraz menej, nohy môžu držať pevne na pedáloch. Preto som sa rozhodol upevniť puto s mojím AM bajkom a po dobrých skúsenostiach z minulej sezóny, zmenil na SPD. Výhodám nášľapných pedálov sa plánujem povenovať v samostatnom článku, pretože moje skúsenosti sú len pozitívne.

Rána síce stále bývajú sviežejšie, ale do práce sa dá dochádzať denne. Nepohrdnúc ani občasnými ranným výjazdom.

 

Najmä druhá polovica mesiaca vytiahla ortuť teplomera bezpečne na dvojciferné hodnoty.

Marec prináša dlhšie dni a zmenu na letný čas, a teda viac priestoru na vonkajšie aktivity po práci. Niektorých jedincov vyháňa užiť si príjemný čas aj počas pracovnej doby. Aj keď sa stane, že slnečným pracovným dňom zakontruje daždivý víkend, mesiac sumarizujem pozitívne. Uvidíme, s čím príde Apríl.

Inak aktívni borci sa môžu začať činiť na pripravovaných podujatiach, prevažne MTB maratónoch. Žiaľ, so závodmi v enduro formáte to v blízkom okolí vyzerá zatiaľ biedne, naopak v Európe už začína napríklad SloEnduro (závody slovinského pohára), škótska, švédska či írska enduro séria. Tak sa možno opäť raz dočkáme aj tej slovenskej, keď už slovo „enduro“ je silný marketingový nástroj a predáva množstvo horských bicyklov.

 

Takže sezóna sa oficiálne začala. Na úplný záver si dovolím opäť pranostiku, ktorej síce nie úplne rozumiem, ale prichodí mi príhodná:

„Ide marec, poberaj sa starec“… na bicykel.

 

 

Apríl ´17 – pojašené počasie skúša (nielen) cyklistov

Toho roku apríl neostal nič dlžný svojej povesti labilného, ba až narušeného mesiaca a po dlhšom suchu priniesol premenlivé počasie. Ako sa hovorí: „Suchý Apríl nie je po vôli gazdom“. Ale veľmi daždivý zas cyklistom. Nehovoriac o snehu s akcentom na kalamitné stavy. Dodal by som aj silný vietor, ktorý dáva zelenú sopľom a rôznym formám nachladnutia, ale aj dobrovoľníkom, ktorí sa namiesto jazdenia postarali o pozimnú údržbu a priechodnosť väčšiny lokálnych trailov. Z vďaky preto pred nimi skladám prilbu.

 

Toho roku nám na apríl pripadla aj Veľká noc, ale kto čakal, že bude nie len upršaná, či na mnohých miestach Slovenska dokonca usnežená. Kto čakal, že v strede apríla pri 5 stupňoch celzia v daždi budem rád, že vlastne nesneží? Alebo že pobyt v Tatrách budem musieť zrušiť, lebo vydať sa tam na letných gumách to naozaj nie je dobrý nápad? Ak by tohto ročný apríl vzal na seba podobu zvieraťa, predstavujem si ho nejako takto.

 

Do toho prišla menšia operácia, ktorá ma odstavila od bicyklovania na nejaký čas a teda v danom mesiaci som sa zasekol na chabých 150 km. Vďaka tomu dostal priestor na zveľaďovanie môjho bicykla.

Aby som sa priblížil ešte viac komerčnému „enduro“ konceptu, rozhodol som sa o upgrade na bezdušové plášte a jednoprevodník. O zdaroch a následných dojmoch v prápade jednoprevodníka informujem tu.

 

Máj ´17 – mesiac podnecovania k cyklistike

Pojašený apríl vystriedal ukľudnený máj a do našich končín postupne priniesol pravé letné počasie a mnoho iniciatív, ktoré nabádajú využívať bicykel ako alternatívny prostriedok dopravy. Do lesa sa vyrojili armády hmyzu a vegetácia sa snaží zmazať z máp striedmo jazdené singláče. Sezóna sa rozbehla v plnom prúde a s najvyššou kadenciou a kto sleduje svetové alebo lokálne závody, má čo robiť. Úvod mesiaca sa u mňa niesol v znamení zotavovania z ľahšej operácie, čím som dostal priestor na iné duchaplné aktivity. Preto som sa po dlhej dobre konečne odhodlal na prerábku kolies na bezdušové plášte.

 

Nebola núdza ani o veselé situácie. Jeden výjazd som na singláči chytil do zadnej stavby konár, ktorý nie a nie povoliť. Prácu dalo vôbec odmontovať zadné koleso tak, aby som papek mohol vrátiť späť lesu. Našťastia ja aj bicykel bez ujmy.

Kombináciu český turista a slovenské hory, vie osud častokrát zužitkovať na trpko-komické historky. Na začiatku mesiaca sa na mňa z každej strany vyvalilo video dvoch českých bikerov, ktorým do záberu v bikeparku na Malinôm Brde vbehol medveď. Tak ako každého, kto v osudný druhý májový týždeň zapol televíziu, alebo si otvoril hocijakú internetovú stránku. A je jedno či lifestyle magazín, stránku o ubytovaní alebo svetový bike web. Našťastie ale pre všetkých zúčastnených stred dopadol dobre, možno akurát farba gatí jazdcov sa pri príchode k dolnej stanici lanovky zmenila na farbu kožucha medveďa.

 

Hybaj bikom do práce, alebo keď už nie teraz, tak kedy?

K spomenutým iniciatívam – z práce sme sa podobne ako po minulé roky zúčastnili národnej kampane „Do práce na bicykli“. Ja už s dochádzaním do práce nejaké tie skúsenosti mám, ale zo skúseností viem, že takáto kampaň motivovala aj borcov, ktorí možno o bicyklovaní do práce až tak presvedčení neboli. V našej firme 11 ľudí podelených do 3 tímov, z ktorého len náš tím najazdil dovedna 430 KM za mesiac, čím sa nevyprodukovalo približne 180 KG CO2 z výfukových plynov.

Celkové čísla za Slovensko vyzerajú ešte zaujímavejšie a približuje ich uvedená grafika:

 

Niečo podobné ale v oranžovom, iniciovala aj aplikácia Strava. Dňa 11. mája sa všetci užívatelia mohli zapojiť do „Global Bike to Work Day“. Spolu 128 212 zúčastnených (čo je o skoro 50 000 ľudí viac ako minulý rok) zo 180 krajín prešlo v tento deň dovedna 1 849 372 km na bicykli.

 

S vidinou svetlých zajtrajškov verím, že sa možno aj na Slovensku dožijeme stavu, že sa zápchy nebudú tvoriť na cestách ale na cyklotrasách podobne ako v Kodani.

 

Čas o-testovať

Kopec predajcov si začína uvedomovať, že produkt má byť čo najbližšie potenciálnym spotrebiteľom a bajk na obrázku sa nepredáva tak dobre ako bajk pod zadkom. Vďaka tomuto faktu v kombinácií s vidinou pekného počasia možno navštíviť niektorý z testovacích dní, ako napríklad ten najväčší na Bikefeste v Kálnici, alebo v mojom prípade 13. mája na bratislavskej Snežienke organizovaný predajňou Športservis.

Mojím cieľom bolo otestovať bicykle, ktoré nemám bežne veľmi možnosť skúsiť a sú svojim spôsobom „trendy“. Vybral som teda celoodpružené kúsky – 29 palcový trail bike s vyšším zdvihom, 27,5+ rozmer a elektrobike. A to aj napriek všeobecným predsudkom. Chvalabohu že žiaľbohu (teda záleží od uhla pohľadu) posledný na zozname mal už vybité batérie. Takže na tému elektrobike niekedy nabudúce.

 

Vysoký trailbike v zastúpení CTM Ridge oslovil. Ide o skvelo vyladený všestranný slovenský stroj, ktorý môže slúžiť aj skúsenejšiemu jazdcovi ako jeden bike na všetko. A to za vcelku priaznivú cenu.

 

Ďalší pán na holenie, ktorého sa podarilo otestovať, bol pluskový model vychýrenej zámorskej značky Rocky Mountain Pipeline 750 MSL.

Stále rozmýšľam, kto je vlastne cieľová skupina pre bicykle typu Rocky Mountain Pipeline. Pluskové plášte v teréne vedia čo to odpustiť, ak sa ale začiatočník, ktorému žehlia chyby a pomáhaju zlepšiť sa, pustí na celodenný výlet s kamošmi, poriadne sa zapotí.

Fajn voľba by bola zadovážiť si aj 29″ kolesá „štandardnejšej“ šírky na väčšiu časť roka, čím by sa z Pipeline stal solídny trail bike a pluskové plášte si nechať na zimné obdobie, kedy sú podľa mňa nejvyužiteľnejšie. Otázka ostáva, či toto bol cieľ výrobcu.

 

Birell Bikefest Kálnica – pre bikerov povinnosť

Posledný májový víkend sa konal Bikefest v Kálnici. Akcia zaujímavá najmä svojimi proporciami, organizáciou, dĺžkou (tento rok plné 3 dni) a všestrannosťou. Najmä organizácia sa každým rokom zlepšuje. Tu si naozaj každý horský cyklista príde na svoje. Asi preto sem každým rokom chodí viac a viac ľudí, a to nie len našincov a bratov Čechov ale aj z okolitých krajín. Ja som si z palety vybral sobotný enduro pretek, z ktorého si môžete prečítať report.

Záverom – ako pranostika, ktorej nie úplne rozumiem hovorí: „Aprílová a májová voda vypije víno“.

Tak si teda nalejme čistého.

Ale s mierou a po jazdení.

 

 

Jún ´17 – keď sa v prilbe varí mozog

Keby sa ma spýtate na synonymum slova Jún, toho roku by ma napadlo „teplo„. Pravý bicyklista jazdí za každého počasia, ale čo je veľa, to je málo. Najmä sa keď mesačný úhrn zrážok rovnal jednému spláchnutiu malej potreby a aj to v režime eko.

 

Traily sa menia na prachové klziská a nulová vlhkosť a prašnosť im dodáva nevýdaný rozmer, ktorý posúva trakciu a schopnosť brzdiť dole kopcami od istých sklonov takmer do absurdna. Povedané polopate – šmýka sa ako sviňa.

 

Skúšal som aj pár ostrejších domácich tratí ako Junkyard alebo Kameňák, ale presušená karpatská pôda ich obtiažnosť posúva na iný level. Tu by som chcel vyzdvihnúť efektivitu bezdušových kolies, pretože na suchých kamenných trailoch zisťujem, že trakcia a odvaľovanie kolies je pocitovo lepšie. Preto ak nad týmto upgradom váhate, smelo do toho. Verím, že môj návod na prerábku na tubeless zaiste pomôže.

 

Netreba podceniť ani pitný režim. V jedno teplé júnové poobedie som dosiahol aj môj hydratačný rekord, keď som bol schopný počas 30 KM / cca. 3 hodiny dlhého výjazdu vypiť 3 litre vody.

 

Síce mám oproti minulému roku sklz, ale v júny som prekročil hranicu 1000 KM tejto sezóny a to symbolicky na mojich obľúbených trailoch v okolí Stupavy. Vďaka faktu, že dni sú najdlhšie a rána svieže, natočil som počas mesiaca niečo cez 350 KM.

 

So závodmi sa už roztrhlo vrece. Mne sa podarilo aj s rodinkou zúčastniť domáceho Bratislavského MTB maratónu. Na Devínsku Kobylu moc nejazdím, takže príjemné spestrenie.

Každopádne kto má ambície, prípadne aspoň minimálny záujem, pri pohľade do kalendára závodov na Slovensku je naozaj z čoho vyberať. Škoda len, že v prípade endura, až na malú iskierku v ohni, sa človek musí vydať do zahraničia.

 

Uzavriem to už tradične pranostikou. Skúšal som nájsť nejakú okolo sucha, ale naši predkovia sa zamerali hlavne na dážď, Medarda a podobne.

Napokon som ale našiel jednu výstižnú: „Suchý jún plní sudy vínom“.

Tak sa teda máme na čo tešiť!

 

 

Júl ´17 – pekne v červenci, radujme sa ženci

Na začiatku leta bol takmer vyhlásený štátny smútok, keďže Petra Sagana po strete s Markom Cavendishom diskvalifikovali z Tour de France. Takto sme aspoň mohli odlepiť sadky z gauča a vybrať sa von na bicykle. Aj počasie sa po úmornom júny trochu upokojilo a najmä prvá polovica júla priala príjemnými teplotami vonkajším aktivitám ako napríklad cyklistike, aby nám slnko a teplo na jeho konci opäť odstrelilo dekle.

Udiali sa ale aj veselé veci. Počas mesiaca som sa dostal k staršiemu videu, ktoré ukazuje ako sa krava v bikeparku nenechá rušiť pri pasení.

 

Podarilo sa mi navštíviť pumptrack v bratislavskej Vrakuni. Zdá sa mi, že tieto dráhy sa všeobecne začínajú tešiť čoraz väčšej obľube a som tomu nesmirne rád. Bikros, kedysi tak populárny v našich končinách je dnes podstatne mŕtva disciplína, slávne dráhy sú zarastené burinou. Pumptrack je v podstate menšia bikroska, technika jazdy je veľmi pododná (ak nie totožná).

Dá sa tu vyblázniť na malých odrážadlách až po 29 palcové biky ako v mojom prípade.

 

Ak si chcete vycibriť techniku a rozbehnúť bicykel celým telom, nie len nohami, pumptrack je na to ideálny. Technika pumpovania je využiteľná aj na mnohých lesných trailoch, kde umožňuje plynulo zrýchľovať.

Ďalšia pozitívum je, v prípade že pumptrack je postavený v dobrej lokalite, že je ľahko dostupný aj pre deti. Na tom vrakuňskom mi bol dôkazom asi 12 ročný chlapec, ktorý otočil na jeden šup asi toľko kôl, čo ja za celý čas. On sa potom usmieval, ja som potil žlč.

 

Na opačnej neupravenej strane vrakuňského lesoparku ako pumptrack sa nachádza ďalšia biková lahôdka – nordshore park. Keďže staviteľom je to do Malých Karpát pomerne ďaleko a chceli mať aj niečo za domom, vrhli sa to rúbania, pílenia a zbíjania. Všetko pod večne živým heslom: „Punk´s not dead!“

 

 

 

 

 

 

Tak možno na obrovskej vykľavej rampe vidieť časti plota, starých drevených detských postielok, paliet – podľa mňa nepotrebné drevo z okolia v rádiuse 1,5 km. Tomu vravím recyklácia! U miestnych ale vraj bikeri zožali úspech, nakoľko neupravený park bol pred tým plný asociálov a nie športujúcej mládeže. Skladám prilbu.

 

Inak počas júla som mal možnosť dlhodobejšie otestovať ebike, čo sa dočítate v samostatných článkoch.

Preto pre dnešok bolo dosť tárania, poďme sa von poškvariť a zajazdiť si.

 

Veď ako stará pranostika hovorí: „V júli prepelica volá žencov do poľa.“

 

 

August ’17 – na vrchole (sezóny)

Začiatkom augusta počasie opäť pripomenulo, aby sme si uvedomili kto je tu pán. Veterná smršť, ktorá sa prehnala územím Slovenska narobila galibu v podobe potrhaných trolejových vedení, odstávky elektriky a popadaných stromov ale i striech.

Odniesli si to aj cyklistické trasy a traily. Lokálni hrdinovia síce mnohé v rámci možnosti očistili a odpratali, čo sa dalo. S mnohými polámanými stromami, resp. ich odprataním si však poradí len ťažká technika.

 

Netreba zabúdať, kto je tu pán, preto sa príroda sem tam pripomenie a takýmto spôsobom zdvihne varovný prst.

 

Každopádne sezóna je v plnom prúde a praje rôznym cyklo akciám. Z maratónov si bolo možno bohate vyberať.

Pre mňa dlho očakávaný jediný echt enduro závod v Granč – Petrovciach sa toho roku nekonal. Dôvodom napokon nebola totálne upršaná nedeľa v deň závodu, ale rozbroje organizátorov, ktorí sa rozdelili na 2 tábory. Konflikt napokon viedol nie len k zrušeniu enduro závodu, ale až k súdnemu sporu o značku „Kráľovský maratón“.

Nemalá energia vložená do organizácie a vecí okolo závodov, ktoré sú verím istototne náročné, sú namiesto toho mrhané na obdobné žabo-myšie vojny.

Pri akcelerácií a rozhodnutiaschopnosti našeho súdnictva ostáva len veriť, že po štyroch ročníkoch bude ďalší enduro závod na Spiši skôr ako o štyri roky.

 

Na konci mesiaca sa mi podarilo navštíviť rodnú hrudu – Hornú Nitru (viď titulná fotka). Skvelé tunajšie MTB lokality priblížim v budúcnosti v rubrike triptip. Je tu totiž z čoho vyberať.

Dôkazom, že to tu cyklisticky žije, nech sú 2 lokálne enduro závody 2 víkendy po sebe:

• Jeden 26. augusta na Sekaninách neďaleko Lehoty pod Vtáčnikom, ktorú organizujú lokálni chlapci budujúci enduro traily: https://www.facebook.com/sekaninskeendurotraily/.
• Ďalší o víkend neskôr – 2. septembra vo Veľkej Lehôtke, čo je dedina, resp. mestská časť Prievidze. Tu je z neho report.

Ako múdra pranostika hovorí, keď august páli , bude páliť aj víno. Takže sa jest na čo tešiť a preto priatelia vysadnime sa bicykle a vidíme sa na trailoch, kým sa neschovajú pod jesenné lístie…

 

Lebo aký je v august posledný deň, taká má byť celá jeseň!

 

 

September ´17 – Sagan prepisuje históriu

Septembrom rezonoval historický úspech Petra Sagana. To si museli všimnúť aj ľudia, ktorí v poslednej dekáde ani len nezakopli o bicykel. Po diskvalifikácií z Tour de France vytrel náš udatier všetkým kocúra, keď sa v napínavom finiši stal po tretí krát majstrom sveta v cestnej cyklistike a nezmazateľne sa tak zapísal do análov športovej histórie.

A keďže slovenský hokej je mŕtvy – nech žije Sagan!

Ale vráťme sa späť do našich lúhov a hájov.

 

Začnem opäť trefnou pranostikou – septembrový dážď, poliam potrava, vinohradom otrava. A pomerne otrava aj bikerom, keďže toho mesiaca, hoc po dlhom období sucha, bolo dažďa naozaj požehnane. Cyklistike síce neprial, zato ale iným bohumilým činnostiam ako napríklad slovanstvom obľubovaný zber hríbov. Vo vyhlásenom záhorskom hubárskom rezorte vojenských lesov v okolí obce Studienka sa dokonca cez víkendy tvorili dopravné zápchy nedočkavých zberačov.

 

Pre mňa bol september poznačený chorobou. Hoci ešte na jeho začiatku som naplno pretekal, neskôr dcérka ako čerstvý škôlkar v rámci budovanie kolektívnej imunity domov priniesla dar v podobe zákernej choroby, ktorá nás s manželkou totálne odpálila. Mimo jazdenia som teda mohol špekulovať nad tým, ako upraviť svoj bike.  Prípadne prostredníctvom kopca reportov z najväčšej cyklo výstavy na svete – Eurobike, rozjímať a analyzovať aké trendy nám chce priemysel nanútiť do budúcej sezóny.

 

 

Október ´17 – výčíňanie červeného býka a počasia dôstojne ukončili MTB sezónu

Október nás tohto roku počastoval okrem najširšej palety prírodných farieb aj paletou rozmanitého počasia.

 

Od hmlistých a studených rán…

…cez nádherné babie leto plné farieb…

…kedy bolo možno hľadať singláče v lístí oblečený naozaj naľahko…

…až po parádne inverzie…

 

…sa s nami október rozlúčil vo veľkom štýle veternými smršťami a prvým snehom aj v nižších polohách.

 

Ja som sa so sezónou rozlúčil parádnym štýlom, premiérovou návštevou bikeparku v rakúskom Semmeringu – Zauberberg. A že bolo výborne, môžem len potvrdiť. Z návštevy plánujem report do rubriky triptip, ale načo vás trápiť takto ku koncu sezóny, keďže bikepark zatvára svoje brány začiatkom novembra.

 

Aj pasívnejší bikeri iste zachytili, že v októbri sa koná (posledných pár rokov pravidelne) sviatok každého bikera, ktorý sa čo i len trocha zaujíma o freeride – Redbull Rampage.

Tento rok to naozaj vyšlo, záznam je dostupný na tomto odkaze. Nikto sa vážnejšie nezranil a vietor dovolil odjazdiť všetkým pretekárom, ktorí mali záujem, obe kolá.

Jediný vážnejší prešľap vidím v hodnotení Antoina Bizeta, ktorý po šialenej jazde plnej brutálnych trikov na pomerne ťažkej lajne (viď video vyššie) skončil po prvom kole ledva v prvej desiatke. Najprv som myslel, že v bodovom hodnotení 81 a dačo šlo o preklep a malo to byť 91, ale nie.

Na rozhodcov sa následne na internetoch vznieslo poriadne hovnádo. Je mi jasné, že hodnotiť partičku psychopatov, ktorí jazdia na prašných svahoch v 65 stupňvých sklonoch rýchlosťami vyššími ako dokáže vyvinúť načipovaná tatkova Fabia nebude jednoduché.

Ale že v Bizetovom prípade to tak nevnímam iba ja, nech ostáva fakt, že domov zobral ako cenu útechy aspoň people’s choice award (hlasovanie bežného ľudu o najlepšom jazdovi Rampage).

 

Ako stará pranostika hovorí – na svätého Šimoniše prikráda sa zima tiše. So zmenou času je to každopádne pre priemerného pracujúceho bikera nie veľmi vľúdne obdobie.

Ešteže priemerný biker sa dá ľahko spoznať aj v civile:

 

 

Nov ´17 – na nízkych otáčkach

November považujem za jeden z najneprajnejších mesiacov pre cyklistiku. Rýchlo je tma a vraj aj zima. Nie že by sa v chladnom počasí nedalo jazdiť, práveže osobne mám radšej dva stupne pod nulou, ako dva plusové.

 

Každopádne toho novembra som cyklistike veľmi neublížil.

 

Ešte v novembri som zachytil a na vlastnú kožu ucítil chválitebnú aktivitu lobistov z Cyklokoalície.

Títo ľudia naozaj nelenia a aktívne bojujú za jasnú víziu, akou je presviečať kompetetných, že cyklo doprava by mala mať svoje jasné a stabilné miesto v každom meste. Vďaka Cyklokoalícii sa moja cesta do zamestnania stala o čosi bezpečnejšou. Denne môžem využívať jasne značený cyklo chodník, ktorý ako zlatá (teda zelená) žila pretína centrum našej slávnej metropoly.

 

 

Dec. ´17 – posledné kilometre starého roka odviate snehom

Skôr sa teším, keď pripadne pár centi snehu, čo otvára horskej cyklistike úplne iný rozmer. A ak vás niekto presviedča, že bicyklovanie v zime a v snehu je hlúposť, či dokonca niečo nemožné, je to buď preto, lebo vám závidí, alebo to nikdy neskúsil.

 

S priemernou technikou a dobrým oblečením je to naopak veľká zábava (viď fotka). O tejto téme sa však dá hovoriť/ písať dosť veľa, preto si ju nechávam na samostatný článok.

 

Apríl má očividne spomedzi dvanástich mesiačikov najdlhšiu výdrž, čo sa nespavosti alebo žúrovania týka. Pretože aj keď sa už zdá, že je tu to ktoré ročné obdobie s jeho typickými prejavmi, stačia dva dni a môžeme sa ocitnúť v úplne inom podnebnom pásme.

Pranostika tvrdí, že „Svätá Barbora, ťahá sane do dvora“, toho roku to bolo skôr naopak. A okrem saní z dvora, aby vôbec vyšla, musela vytiahnuť aj lopatu, pluh, prípadne rovno frézu. Sňahu totiž bolo aj v nížinách požehnane, čo sa posledné roky veru moc nevidí. Všetkého ale veľa škodí, preto už o pár dní nato sa ortuť teplomera vyšplhala na dvojciferné hodnoty. Nad nulou.

 

Jazdenie ustúpilo počasiu, a tak môžeme dlhé zimné večery tráviť pred počítačmi. Značky pomaly začínajú predstavovať nové modely na sezónu 2018 a kto aspoň jedným očkom sleduje niektorý z online MTB magazínov, iste na neho vyskočila nová rada Caňonov, hlavne Canyon Spectral 2018. Osobne som ho už vizuálne presýtený, a to som ho ešte nevidel naživo. Aj keď musím uznať, že ide o pekný a istotne aj dobrý bicykel. Každopádne divné trendy pokračujú aj do sezóny 2018. V kontexte nového Spectrala nechápem, načo je najpopulárnejšiemu trailbiku Canyonu 2,6 palca široká guma. Priemerného hobby cyklistu bude rozkrútiť ju stáť akurát viac síl ako napríklad pri rozmere okolo 2,3 palca, pričom jej benefit je pri víkendovom jazdení otázny.

 

Do novej sezóny teda bude očividne o čom diskutovať. Ja som bol ale vždy viac za jazdenie ako táranie (nech je dôkazom tento blog :-))).

 

 

Ako teda suma sumárum dopadla moja sezóna?

 

Pomyselnú métu 2500 KM som ani tento roku Pána 2017 nedosiahol. Nuž, minulý rok som prepedáloval o nejakých sto kilometrov navrch, a to dokonca bez ebajku.

Netreba však veci merať kvantitou, ale kvalitou.

Každopádne z pohľadu cyklistiky to bol pre mňa skvelý rok. Navštívil som nové lokality, premiérovo sa zúčastnil pár závodov a na biku si užil super čas.

Vyhli sa mi technické problémy (jeden defekt? – pche!) a vážnejšie pády.

Doma som v statuse, že dcérka sa ma vypytuje, kedy jej kúpim bicykel s pedálmi. Manželka sa pýta, či som ok, keď jej poviem, že daný víkend na bajk nejdem.

Podarilo sa mi rozbehnúť tento web a vďaka nemu spoznať či už priamo alebo nepriamo kopec skvelých bikerov.

 

Ak teda bude rok 2018 minimálne tak skvelý ako 2017, veľmi sa naň teším.

 

Dúfam milý čitateľ, že to vidíš podobne.

 

Ďakujem ti za priazeň a veľa štastných kilometrov na biku aj mimo neho praje

 

Andrej

 

PS: vidíme sa na trailoch