Zaryté presvedčenie sa mení veľmi ťažko. Bicyklizmus ako osvetový portál je tu aj práve preto, aby ľuďom otváral nové obzory, akým konvertovanie na nášľapné pedále nepochybne je.

Každý bicykel je v kontakte s telom jazdca prostredníctvom troch bodov – gripy, sedlo a pedále. Práve vďaka pedálom sa ľudská sila mení na pohyb. Preto výberom toho správneho druhu verím, že priemerný cyklista vie svoj výkon nie len zefektívniť, ale aj posunúť vpred.

 

Platformy  vs nášľapné / SPD pedále

Ako 99% cyklistov som začínal na klasických platformových /  flat pedáloch. Ich nespornou výhodou je, že na použitie nepotrebujete žiadnu špeciálnu obuv. Tvrdenie samozrejme neplatí, ak máte niečo odjazdené a topánky na bike, ktoré máte na nohách, farebne ladia s rukavicami a prilbou, istotne stáli trojcifernú sumu.

Pre začiatočníkov ideálna voľba. Ja sám som využíval staré skejtové topánky. V prípade neočakávanej situácie pri platformách môžete dať nohu dole z pedála kedykoľvek a vyhnúť sa tak prípadným tetovaniam v podobe jaziev. Toto však vie prevteliť aj do negatíva, veď kto nepozná pohladenie v podobe pecky, kedy vyšmyknutý pedál ranou pohladí píšťalu.

 

Ako sa vaše jazdenie posúva na vyšší level, je čoraz nutnejšie mať pri kontakte s pedálom dobrý grip. Mať dobrú topánku s tvrdšou ale dostatočne priľnavou podrážkou a pár kvalitných pedálov, sa cenovo vyrovnáva nášľapným tretrám a pedálom. Nášľapy sú tiež známe pod zľudoveným názvom SPD (Shimano Pedaling Dynamics) alebo click-in systém.

Ďalej v článku uvádzam len SPD, ale pre úplnosť – existujú aj iné systémy nášľapov, napr. známy Mallet od firmy Crank Brothers. Tie ale majú voľnejší spôsob uchytenie, noha má do strán istú vôľu a ja si vravím keď už, tak nech drží. Preto som sa rozhodol pre najbežnejší a cenovo najprístupnejší Shimano systém.

 

 

Prečo vôbec uvažovať o prechode na SPD?

 

S enduro bajkom som cítil potrebu zefektívnenia prenosu sily do pedálov. Spomínané skejtové topánky mi neprinášali potrebný spoľah najmä v exponovaných úsekoch.

Po SPD som poškuľoval už dávnejšie, ale stále som si nebol istý, či to bude to pravé orechové pre mňa. Tiež ma škrela otázka peňazí, pretože som nechcel utratiť za niečo trojcifernú sumu, aby som po pár výjazdoch zistil, že to vlastne nie je ono.

Podaril sa mi však zohnať bazárové pedále M647 aj s kuframi za prijateľný peniaz a nové Giro Grynd tretry z výpredaja. Inak tretry si odporúčam vždy pred kúpou vyskúšať, poprechádzať sa po predajni či sedia a netlačia! Takže kombo za bezpečne menej ako 100€, ktoré by som v prípade neosvedčenia sa, vedel potenciálne posunúť niekde v bazári. To sa však nestalo.

 

Výmenou platforiem za SPD som nepochybne prekročil ďalšiu métu vo vzťahu s vlastným bicyklom. Naše puto je pevnejšie a aj napriek počiatočným zmiešaným, i keď možno trochu neoprávneným pocitom, je to pre mňa zmena k lepšiemu.

 

Po čase som získal pocit, že bajk sa stal mojou súčasťou. Pohotovejšie reaguje a drží lepšie najmä na koreňoch a kameňoch. Získal som viac sebavedomia pri prejazde exponovaných úsekov.

Nemávam pocity „skrotenia hárajúcej sa klisne“, teda že sa ma bicykel snaží striasť zo sedla. Keďže som typ bikera, čo sa rád drží pri zemi radšej ako lieta, užívam si zvýšenú mieru trakcie.

Šliapanie je efektívnejšie, pretože zaberám aj pri ťahu smerom hore a zapájam do pohybu aj svaly, ktoré som ani netušil, že existujú.

 

 

Čo sú najväčšie výzvy pri prechode na nášľapné / SPD pedále alebo ako začať?

 

• Neplesknúť na zem pri každom zastavení – učiť sa treba pekne zľahka. Nenáročnými výjazdami po okolí, bezpečne a plynulo zastaviť, cvak a nohu dole. Ja som sa učil na už používaných, mierne vyjadzených kufroch a s takmer maximálne povolenou doťahovacou skrutkou. To mi umožnilo vycvaknúť sa z pedála s minimálnou námahou. Skrutku som si následne po každom výjazde mierne dotiahol, až kým som sa nedostal na vyhovujúci moment. Platí pre oba pedále z oboch strán.

 

• Naučiť sa podvedome vycvaknúť tretru – zautomatizovať pohyb nohou do strany chvíľu potrvá. Toto je verím silne individuálne, takže netrúfam si stanoviť nejaký interval.

 

• Zistiť optimálnu polohu namontovania kufra na podrážke. Všeobecne platí, že čím je kufor viac na strede chodidla, teda ďalej od špičky, tým je pilot naklonený agresívnejšej jazde a ľúbi zjazdovať. Opäť platí, že najlepší učiteľ je skúsenosť. Zaexperimentujte s polohou kufra a hlavne skúšajte v rôznorodom teréne, zjazdoch, výšľapoch. Uhol pedálu vzhľadom na tretru by však mal ostať stále rovnaký – 90 stupňov.

 

• Odhadnúť kedy „to dám“ zacvaknutý a kedy si vopred uvoľniť nohu. Platí najmä pri odklopených zákrutách, šmykľavých podmienkach, ťažších úsekoch či predvádzaním sa driftovaním pred miestnou krčmou.

 

• Zacvaknúť sa do tretry pri rozjazde čo najrýchlejšie a na čo najkratšom úseku. Najmä pred vyzývavým zjazdom niekedy ako na potvoru trvá cvaknúť sa správne do tretry, namiesto sústredenia sa na cestu pred sebou. Tento neduh sa po podvedomom uvedomení si polohy kufra na podrážke časom takmer vytráca.

 

• V ozajstnom blate niekedy zvyknú SPD štrajkovať pod nánosom nečistôt. Ak ste odhodlaný bajker jazdiaci za každého počasia, oplatí sa zvážiť pedále s plastovou klietkou, ktoré sa v naozaj kritických podmienkach dajú využiť ako klasické platformy.

 

 

Rozhodnutý na záver?

Cyklisti sú pomerne odmietaví voči akejkoľvek zmene. Či už ide o prechod na iný rozmer kolies, rozmer nábojov, počet prevodov atď atď. Ak osobne váhate nad prechodom na nášľapné / SPD pedále, kľudne choďte do toho. Odhovárať od toho bude aj tak len bajker, ktorý nášľapy nikdy neskúsil.

Ja odporúčam! Verím, že vo väčšine prípadov viac získate ako stratíte.

Pre úplnosť ale uvádzam, že nášľapné pedále stále používam aj na enduro bicykli a to najmä v zimných mesiacoch plných blata, brečky a snehu.

 

Aké pedále odporúčam?

 

Dobré pedále sa dajú zohnať aj za menej ako stovku. Tu sú niektoré z nich (kliknutím na obrázok alebo odkaz budeš presmerovaný do e-shopu):

 

SPD/ nášľapy:

 

Platformy/ klasika: