„Ten, čo jazdí sám“ – heslo dní počas epidémie korony

Raz som sa na výjazde stretol s kamarátom a jeho partiou. Prebehli predstavovačky, niektorých som poznal z rozprávania a rovnako tak oni mňa. Jeden ma počastoval vetou: „Andrej, to je ten, čo jazdí sám.“

Jazdenie s partiou v bikeparku, na závodoch, či výjazdy na obľúbené traily, kde sa uháňa zdravá kamarátska rivalita, posúva vlastná úroveň a je zábava, sú veru na nezaplatenie.

Pri cestnej cyklistike, kde najväčší borec ťahá špicu a vy aj tak na chvoste prehĺtate opäť reverznutý olovrant, to platí dvojnásobne.

Ale veru, keď tak nad tým rozmýšľam, väčšinu výjazdov absolvujem sám. A vôbec mi to neprekáža.

Práve naopak.

Epidémia vírusu covid-19 a všetky opatrenia a obmedzenia, ktorá boli prijaté, narušili naše zaužívané stereotypy. Jazdenie v partii sa stalo tabu. Paranoja nás vyháňa na individuálne výjazdy.

Že to ale nie je žiadna tragédia, vám z vlastnej skúsenosti ozrejmím v nasledujúcich riadkoch.

Prečo je dobré jazdiť sám?

Pri klasickom pracovnom úväzku a dvoch malých deťoch, nie je na časovo pomerne náročné koníčky až toľko priestoru. Preto chcem z mojich výjazdov vymáčknuť čo najviac. Ako osamelý pištoľník som sa naučil výjazdy užívať si čo najviac, a to aj vďaka faktu, že:

Som pánom svojho času

Formulka ako vystrihnutá zo školenia predavačov teplej vody, ktorá podľa mňa pri individuálnych športoch je priam postulát. Mám hodinku času, ktorá mi vystačí tak na jednu rundu na obľúbenom traili? Tak sa vezmem a idem.

Nemusím na nikoho čakať

Dochvíľnosť síce vyžadujem, ale sám s ňou mám problémy. Veď kto nemá vo svojej partii individualistu, ktorému keď voláte o pol jednej s tým, kde je, keď ste sa dohodli na výjazd o dvanástej, sa vás rozospatým hlasom do telefónu spýta, aký je dnes deň.

Diktujem si vlastnú intenzitu

Absolvovať životný výkon vo výšľape do kopca, kde vás napriek tomu nedočkavo čaká nervózny sparing partner, ktorý vyrazil s vami, no už má za sebou veľké pivo v bufete, ktoré stihol už aj vyčúrať?

Na single výjazdoch si idem tempom, na aké mám v momentálny deň náladu. Na nezaplatenie najmä pri kratších výjazdoch.

Vyberám si vlastnú cestu

Biker 1: „Poďme na modrý trail, to je shred!“

Biker 2: „Poďme radšej na červený, modrý je geriatria“

Biker 3: „Chálani, ja by som šiel radšej tuto vľavo, kúsok je bufet a môžeme dať ešte jedno pivo…“

Veď kto sa nestretol na spoločnom výjazde s dvoma silnými osobnosťami, z ktorých ani jeden nechcel poľaviť zo svojho plánu trasy?

Prípadne ak vy sami nie ste stotožnený s vopred dohodnutou trasou. Napríklad po náročnom večeri, sa na druhý deň môžem v kľude prispôsobiť novým skutočnostiam. Skrátiť, či zmeniť trasu nie je problém.

Mám chvíľu len pre seba

Uznávam, že po mesiaci strávenom na homeoffice kvôli korona vírusu to asi nie je prvý dôvod, prečo by ste sa vydali na výjazd osamote.

Faktom však je, že máme nádhernú prírodu, v ktorej pobyt je priam balzamom na dušu. Bicykel, ako prostriedok v tomto prípade vôbec nevytvára bariéru pri jazde prírodou, ale skôr tento zážitok prehlbuje.

A aj keď to znie ako veta nejakého holohlavého mental coach jogína z prvej lekcie motivačného kurzu (ktorá je mimochodom zadarmo), skúste si na ňu spomenúť pri najbližšom výjazde niekde v lese. Psychohygiena je v týchto náročných časoch veľmi potrebná.

trail v usvite na www.bicyklizmus.sk

Zásady, ktoré dodržiavam počas výjazdov osamote

Pri jazde osamote sa ale treba držať určitých zásad, keďže tak často skloňované zdravie máme predsa len jedno. A teda:

Jazdu si vopred plánujem. Priestor na improvizáciu samozrejme vždy je, ale nepúšťam sa do neznámych vôd, ktorých koniec je neistý, ale držím sa skôr trailov, kde sa bežne jazdí.

Vždy niekomu oznámim kam idem a kedy sa asi vrátim. A ak meškám, oznámim dôvod. Keby sa náhodou nevraciam, aby vedeli, kde hľadať. V mojom prípade je to manželka, ktorá má striktne nastavené zmluvné podmienky s naozaj vysokým penále za prípadné omeškanie.

Pri jazde sám sa nepúšťam do nových trikov, dlhších skokov a podobných huncútstiev. Vyťahovať sa sám pred sebou je aj tak nuda.

Beriem si so sebou nabitý telefón.

Ísť bicyklovať sám, je dnes jedna z najmenej sebeckých vecí, ktoré momentálne môžeme v rámci voľného času urobiť.

Užite si aj tieto výjazdy.

A želám vám, nech sa čoskoro môžeme stretnúť na závodoch, v peletóne, alebo sa len tak jednoducho povoziť v obľúbenej partii.

Článok zaujal? Prihlás sa na odber, aby Ti žiadny ďalší neušiel. Na spame nejazdím!

Be the first to comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.