V nedávnom článku som sa podelil o moju premiérovú skúsenosť s jazdou na elektrickom bicykli. Doba pokročila a po niekoľkých výjazdoch a intenzívnom teste v rôznych podmienkach, by som rád zosumarizoval moje dojmy.

Úprimne.

Ako pozitívne, tak aj negatívne.

Bude teda ebike mojim ďalším prírastkom v garáži?

Pre odpoveď čítajte ďalej…

Po 100 KM v nohách (a motore)

Ako otrlému bikerovi mi netrvalo dlho zžiť sa s elektromotorom. Jeho využívanie je prudko návykové. Ovládanie funkcií je pomerne intuitívne a už po pár kilometroch mi motor naozaj pomáha (či už viac alebo menej) spôsobom, aký si sám zvolím.

Zo šesťstupňovej stupnice asistencie, ktorej intenzitu si volím na LCD displeji, som najčasťejšie jazdil práve na strednom – treťom stupni. Motor pomáha len do rýchlosti zákonom stanovených 25 Km/h. Po jej prekročení sa umlčí a je už len na jazcovi, či v nakopnutom tempe pokračuje sám, alebo poľaví a počká si na opätovnú asitenciu.

Stúpania s motorom

Výšľap do prudkého kopca nerobí žiadne problémy a neunavuje. Motor funguje na princípe asistenta, Buď teda takmer bez námahy pedálujem pri najľahšom prevode a bicykel ide viac menej „sám“. Alebo v prípade ak si chcem potrénovať aj ja, prepnem asistenta na displeji na nižší stupeň, preradím radenie na ťažší prevod a dokážem sa seriózne zapotiť.

Prudké stúpania sú však takmer nemožné prepedálovať na ťažšom zaradenom prevode. Jednoducho je nutné zaradiť prevod podobný ako pri bezmotorovom výšľape. Rovnako pri prudkých a dlhých stúpaniach nie je nutné nastaviť úroveň asistencie na vysoké hodnoty. 

Interval na škále 1-3 zo šesťstupňovej stupnice mi bohate postačoval na pohodlnú, zároveň však efektívnu jazdu. Nehovoriac o fakte, že najvyšší stupeň asistencie vybíja baterku citeľne rýchlejšie ako stupne nižšie.

Preto naučiť sa efektívne využívať potenciál motora, môže výrazne predĺžiť interval prejdených kilometrov na jedno nabitie a výdrž batérie.

Klesania (bez motora) a jazda v teréne

Akonáhle sa terén zhoršuje a do hry sa zapoja napríklad korene, kamene, či prekážky, ktoré je nutné prekonať, naplno sa prejaví vysoká hmotnosť ebiku. Ľahký prejazd prekážkami zrazu ľahký nie je, pretože pri hmotnosti dvoch bežných bezmotorových bicyklov to jednoducho nejde. Gravitačná sila drží bicykel pri zemi ako prikovaný.

Hmotnosť predlžuje aj brzdnú dráhu. Pri rýchlejšej jazde treba terén oveľa viac predvídať a brzdiť v predstihu, berúc do úvahy skutočnosť, že brzdenie zabezpečujú mechanické brzdy. Silnejšie brzdy vyvinuté špeciálne pre ebiky pri agresívnej jazde z kopca naozaj dávajú zmysel.

Zvyknúť si je tiež treba na ťažisko, ktoré je síce vďaka pekne integrovanej baterke v spodnej rámovej trubke nízko. Kvôli pohonnej jednotke v zadnom náboji však aj pomerne vzadu. Tento fakt má za následok aj pocit, že pri brzdení smerom z kopca má bicykel tendenciu tlačiť ma. Pri ebikoch s pohonom v okolí kľúk je ťažisko predpokladám viac v strede. Každopádne dole kopcom pracuje gravitačná sila s oveľa väčšou masou ako sme zvyknutí pri ľahkých trail bikoch.

V náročnejšom teréne je nutné ubrať a znížiť stupeň asistencie. Pri každom potlačení do pedálov totiž ebike pri vyšších stupňoch pomerne prudko akceleruje, čo ho v rozbitom teréne mení z kamarádskeho oslíka na divého býka, ktorému pri každom zašliapnutí pedála ztiahne prirodzenie tak, že sa chce čo najskôr zbaviť svojho jazdca.

Na elektrickom bicykli s pevným rámom je však jeho plný potenciál využiteľný najmä na asfaltových, poľných či lesných cestách s hladkým povrchom.

Mnou testovaný model ale na agresívnu jazdu rozhodne nie je určený. EASYBIKE MI5 27.5″ predstavuje vstupnú bránu do sveta elektrických horských bicyklov. Jeho prijateľná cena ho predurčuje byť dostupným pre široké masy, ľuďom, čo nemôžu alebo nechcú utratiť tisíce na ebike. Na mojom kúsku však občas haprovala baterka, konkrétne na ukazovateľ kapacity sa dalo nie vždy spoľahnúť.

Ako teda vidím ebike všeobecne?

Mudrovať či sporadicky tvrdohlavo odmietať niečo, čo som nikdy nevyskúšal, je prinajmenšom smiešne. V prípade ebiku som sa však presvedčil, že zatiaľ mi nie je potrebný. Najšťastie som zatiaľ fyzicky natoľko zdatný, aby mi prídavný motor nebolo treba.

Aj keď treba uznať, že jazda na ebiku je jedinečná a často som sa naozaj bavil.

Decentná výletná jazda po hladkých povrchoch, poľných cestách a zvážniaciach. Tu je ebike naozaj pohodlný a ako doma.

Moderné ebiky trpia zatiaľ oproti bežnému bicyklu poriadnou obezitou, hoci tie vyššie modely vážia približne toľko, koľko dekádu dozadu zjadový bicykel. Vývoj však pokračuje míľovými krokmi a o pár rokov sa váhový rozdiel s klasickým bicyklom možno zredukuje na hodnoty veľmi blízke nule.

Zjazdy bez motorovej asistencie na pevnom ráme preto (zatiaľ) považujem za nutné zlo a pri obrázkoch skákajúcich ebikerov sa usmievam. Každý ušetrený gram totiž pri jazde v teréne naozaj cítiť.

Ak však presadnete na celoodpružený AM model niektorej svetovej značky, rozdieli medzi klasickým a e-bikom sa markantne stierajú. Vlastná skúsenosť!

Turistická jazda po hladkých povrchoch, poľných cestách a rovinatých zvážniaciach je však pohodlná aj na HT-čku a s prídavným motorom vie byť aj pekne rýchla. Vyššia hmotnosť sa tu nejako negatívne neprejavuje. Na rovinách som prešiel na ebiku dvakrát dlhšiu vzdialenosť ako na klasickom bicykli, avšak pri výdaji tej istej energie.

Dopyt po ebikoch však neustále rastie a predpokladám, že je na to viacej dôvodov. Z mojej skúsenosti a predpokladov ide hlavne o nasledovné:

Pozitíva, alebo koho môže spraviť ebike šťastným?

• Výletníci, ktorí sa radi vozia v ľahšom teréne a na svojich výjazdoch chcú toho vidieť čo najviac. Ak sa zoznámite s kapacitou batérie a vychytáte si optimálnu úroveň asistencie, ebike vás vie doviezť naozaj o kus ďalej ako by ste prešli pri výdaji toho istého množstva energie pri klasickom šliapaní do pedálov.
• Ľudia po zranení v rámci terapie. Na ebiku je možno asistenciu plynulo dávkovať a tým aj sám rozhodnúť, pod akou záťažou chcem pokračovať ďalej.
• Menej zdatný cyklista, ktorí chce absolvovať výjazdy s trénovanejšími kamarátmi. Viem si predstaviť, že na ebike by som šiel spolu s manželkou. Jej cieľ by bol sa pri mne úplne nezničiť a môj naopak zničiť sa úplne ale s faktom, že popoludnie na bicykloch strávime spolu. S prídavným pohonom (pre moju zákonitú) by sme verím našli takýto krehký spoločný konsenzus.
• Cyklo veterán, ktorý by si rád zopakoval svoje jazdenie z mladosti, ale na bicykli roky nejazdil. S elektrickou asistenciou by to nemusel byť problém.
• V neposlednom rade mi ebike príde ako skvelá alternatíva mestskej dopravy. A meste to na bicykli nie je vždy jednoduché, ako som tu už raz písal, každopádne pri vhodných podmienkach môže ebiker do práce prejsť hodný kus cesty bez toho, aby sa zapotil a musel následne prezliekať.
• Lenivec, ktorý ale občas má záblesky nutkania aktívneho relaxu.

Komu ebike nemá čo ponúknuť?

• Ak ste gramohonič, ochotný vymeniť svoje terajšie rajdy za karbónové s cenovkou nad 200 €, aby váš bike bol o 200 g ľahší, na ebikoch budete trpieť. Pár rokov ešte pravdobne potrvá, kým sa hmotnosť ebikov zredukuje hodne pod 20 kg.
• Milovník zábavnej a hravej jazdy, ktorý má rád točité traily, skákanie a so svojím bicyklom sa najlepšie cíti v ťažkom teréne. Ebikom tu strieľa do kolena už toľko omieľaná vyššia hmotnosť. Ak svoj terajší bike považujete za srnku, ebike potom možno označiť ako medveďa.
• Borec, čo rád prekonáva svoje limity. S motorom sa totiž hranice osobnej výdrže vedia posunúť. Aj keď to je vlastne jeden z dôvodov, prečo ebike veľa ľudí vyhľadáva.
• Klasický cyklista, ktorý nehľadá zmenu. Nech si už pod pojmom klasický cyklista predstaví každý to svoje.
• Hejter, ktorý nepotrebuje vyskúšať nič nové, lebo je to blbosť. Už zo zásady.

Nástupom ebikov sa podľa mňa rodí úplne nový druh cyklistiky. Celý cyklo priemysel sa snaží elektrické bicykle stavať do rovnocennej roviny s klasickými bicyklami, čo je podla mňa zbytočné a nelogické. Myslím to však v dobrom slova zmysle. Námotávaním aktívnych bikerov na vrchole fyzických síl je podľa mňa cesta zarúbaná.

Ebiky otvárajú dvere segmentu ľudí, ktorých z rôznych dôvodov klasická cyklistika neoslovila. Napriek tomu by svoj čas radi trávili aktívne, na vzduchu, či v prírode.

Každopádne nie je nad osobnú skúsenosť. Preto ak moje zážitky naladili, prípadne prvotné predsudky aj vďaka tomuto článku opadli, odporúčam jazdu na ebiku opáčiť. Napríklad prostredníctvom požičovne Pro Cycling v Bratislave.

Vidíme sa na trailoch…v mojom prípade naďalej bez motora