Krosový bicykel s baranmi. Nafúknutá cyklokroska. Mačkopes. Horák pre cestného cyklistu. Cesťák pre horského cyklistu.
Gravel biky sa nazývajú mnohými menami. Je to trend, ktorý je posledné 3 sezóny IN a tlačí sa na nás takmer z každého cyklistického média.
Neskončí ale na pokraji cyklo-verejnosti či v análoch zatratenia, ako napríklad fatbiky, alebo pluskové plášte na horských bikoch?
Ja si to nemyslím. Po takmer dvoch rokoch jazdy na gravel biku a cca. 2000 kilometroch v rôznom teréne a s rôznymi výbavami vám poviem prečo…:
Čo je to ten GRAVEL bike?
Veľmi jednoducho by som gravel zhrnul ako pohodlný cesťák, do ktorého možno obuť široké plášte. Spravidla ešte širšie ako do cyklokrosky, ktorých maximálna šírka plášťov je limitovaná UCI.
Cyklo šprti ma však budú za takýto jednoduchý výrok haniť. Keďže ono je tých, pre laika neviditeľných špecifík, oveľa viac. No pre ortodoxného cyklistu sú o to podstatnejšie.
Gravel je vo všeobecnosti stavaný skôr na pevnosť a výdrž, preto neláme hmotnostné rekordy ako jeho anorektický cestný bratia.
Gravel má na rozdiel od „bežného“ cestného bicykla pohodlnejší posed. Geometria je položenejšia, hlavová trubka vyššia. Jazdec sedí viac vzpriamený, čo pocítite najmä pri dlhých cestách. Pre dlhé výlety a bikepackingové výpravy (= ďalší hit modernej doby) často býva vybavený otvormi v ráme pre nosiče batožiny.
Dnes už takmer samozrejmosťou bývajú kotúčové brzdy a pevné osky.
Prečo som sa rozhodol pre gravel?
Myslím, že gravel ako odnož cyklistiky som zaregistroval niekedy v roku 2017. Celá myšlienka okolo toho sa mi zapáčila a na gravel som si postupne začal brúsiť zuby.
Lebo veď ako sa hovorí, pokiaľ nevyskúšaš, nevieš (a nerieš).
Gravel bike, je podľa mňa nástroj mnohých tvárí a to:
„Commuting bike“
Po zmene zamestnania sa mi predĺžila vzdialenosť medzi bydliskom a pracoviskom o ďalšie 2 kilometre. Dochádzanie horákom do práce naďalej samozrejme nebol problém. Gravel ako hit sezóny ma však lákal najmä pri predstave, že teplo rodinného krbu budem môcť nasávať za kratší čas. A to sa aj stalo.
7 kilometrovú vzdialenosť cez mesto na gravli prejdem zhruba za rovnaký čas, ako 5 kilometrovú na horskom bicykli. Zradný mestský terén nerobí problém.
Oproti cesťáku nie je problém vyskočiť na obrubník, či strihnúť si cestu cez vyšliapaný chodník krížom cez sídliskový dvor.
Zimný tréningový nástroj / zimák
Zimák za štvorcifernú sumu je vcelku pánske huncútstvo. Za moje posledné dve zimy, v čase cca. od novembra do marca, sa stal gravel mojim jediným bicyklom.
Enduro spí sladkým zimným spánkom, keďže blatové zimy a rozčvachtané traily mi nesedia. Aj umývať bicykel dlhšie ako na ňom jazdiť proste nie je ono.
Gravel využijem na rozbitých lesných cestách, širokých zvážniciach ako aj cestách plných výmoľov. Na kratšie zimné výjazdy s cieľom aspoň nejakej aktivity ideál. A keďže charakterom jazdy má podľa mňa gravel predsa len bližšie k cestnej ako k horskej cyklistike, výjazdy sú intenzívnejšie a vo vyšších tepových frekvenciách.
A bonus – pevný rám v kombinácii s pevnou vidlicou umyjem veľmi rýchlo.
2 bicykle v jednom
Mnohí producenti bicyklov upustili od výroby hliníkových modelov (endurance) cesťákov na kotúčových brzdách a ako substitút ponúkajú rovno gravle.
Dáva to zmysel, keďže kolesá majú (väčšinou) 28“ priemer totožný s cestnými bicyklami. Stačí tak prezuť na užšie, cestné plášte a za upgrade hodný pár desiatok eur dostaneme pohodlný endurance cesťák.
Ak ste cestný rekreant s chlpatými nohami, verím že 2 kilá naviac navyše oproti závodnému cesťáku prežijete. Najmä ak sa vám medzi rajdami prelieva pivom vypestované bruško rovné šiestemu mesiacu tehotenstva ladne zastrčené v drese.
Čo mi na gravli prekáža?
Domáce bastlenie a tunning bicyklov za účelom upravovania na rôzne aktivity tu bolo od nepamäti. Osobne sa mi na gravli páči, že ako cyklistická odnož, nemá jasné pravidlá. Či už dáte na starý horský rám s oldschool geometriou barany, alebo na oceľový cestný rám horské kolesá. No a?
Škatuľkovanie pri gravel biku je úplne s cesty.
Keď niekto presviedča, že gravel bike musí mať do strán vyhnuté barany, alebo ako niektoré značky tvrdia, že je to skvelý nástroj na trail, dvíham obočie a myslím si svoje.
Nálepka „gravel specific“ síce dobre predáva, jej hodnota je však pre mňa rovná šušťákom Adidas so štyrma pásikmi.
Ťažší terén bicykel síce zvládne, ale dostávať do rúk bomby pri prechode koreňov na lesnom chodníku sa síce dá, ale príjemné to nie je.
Rovnako ako zjazd lesným terénom – ten síce kotúčové brzdy zvládnu, ale 40 mm široké plášte (a to sú z tých širších) bez odpruženia je na pohodlnú jazdu terénom smerom dole proste málo.
Zo skúsenosti môžem povedať, že čo sa pohodlnej jazdy terénom týka, najviac zaváži šírka ráfiku (vnútornej šírky niekde od 21 mm) v kombinácii s dobrým plášťom v šírke niekde okolo 37 – 42 mm. Ani karbónové rámy, komponenty, či hrubšia omotávka nespraví toľko, ako dobré obutie.
Jedno – alebo dvojprevodník?
V horskej cyklistike sa táto otázka po pár rokoch konečne utriasla a ostalo v nej viac menej jasno. Kto jazdí aktívne pár rokov, si tým určite prešiel a žije na 1 x X.
Mám pocit, že celý gravel segment bol vymyslený iba preto, aby sa zástancovia rozdielneho počtu píl na kľukách mohli hádať ďalej.
Jednoprevodník, rovnako ako aj dvojprevodník však dávajú pri gravli zmysel.
Záleží, načo chcete daný bike používať a kde hlavne jazdiť.
Ak budete jazdiť najmä v teréne, za každých poveternostných podmienok a máte radi jednoduchosť, voľte jednoprevodník. Reťaz sa nekríži a nepadne takmer nikdy. Odvďačí sa vám aj ľahšou údržbou. Vyberať blato z prešmyku vie byť naozaj patália.
Treba ale brať do úvahy, že oproti dvojprevodníku budete mať jednak väčšie rozostupy medzi jednotlivými rýchlosťami a budete sa tiež musieť rozlúčiť, resp. nájsť kompromis medzi najťažšími a najľahšími prevodmi.
Dvojprevodník ponúka väčšiu variabilitu. Ak nevládzete do kopca, pri dvojprevodníku viete získať naozaj ľahké prevody, ktoré stierajú hranicu medzi zábavou a utrpením počas vášho víkendového výjazdu. Ak má mať váš gravel bližšie k cestnému bicyklu, s kompaktom (kľuky s počtom zubov 50 a 34 zubov a kazetou s rozsahom 11 – 30 zubov) a tenkými plášťami viete ponaháňať aj vašich lycrovaných kamarátov v peletóne.
Komu teda gravel odporúčam?
Takmer úplne každému.
Športovejšie naladenému jazdcovi, ktorý chce prísť rýchlo do práce. Bikepackerovi, ktorý plánuje svoje výlety spevnenými lesnými cestami a poľnými cestičkami. Enduro bikerovi, ktorý hľadá svoj druhý, poťažmo cestný bicykel. Hipsterovi, ktorý chce štýlové vozenie cestou na tekvicové laté. Hocikomu, kto hľadá svoj prvý cesťák, ale chce si nechať otvorené dvierka aj pre širšie využitie.
Gravel to má dobre našliapnuté a ako ponuka producentov bicyklov v kombinácii s dopytom spotrebiteľov ukazuje, nepôjde len o módnu vlnu.
A tomu som úprimne rád.
A čo vy, aký je váš postoj ku gravel bikom?
Podarený článok 🙂 v mnohom súhlasím. Sranda inak, že v čase zverejnenia článku som riešil môj gravel bike specialized a v máji tohto roku sa ho dúfam po 9 mesiacoch aj dočkám 😀
Vďaka za pochvalu Tibor. Ja verím, že touto dobou už gravla máš a robí radosť!
Myslím si, že veľmi vydarený článok o gravel bajkoch a možno s ním len súhlasiť. Gravel je určený pre tých, ktorý nechcú robiť kompromisy, ale užiť si bajkovanie ako na ceste aj v prístupnom teréne. Doposiaľ jazdím na krosovom bicykli, ale tohto roku si chcem kúpiť gravel Specialized Diverge sport alebo Canyon Grizl CF SL 8, vzhľadom však na zložitú situáciu so súčiastkami kvalitné bicykle nie sú na sklade resp. sa nevyrábajú tak musím čakať.