Prvý víkend pána mesiaca júl, dokonca s prívlastkom predĺžený, si závodenia chtivý pretekár, ktorý to rád púšta na bicykli najmä dole kopcom, mohol v pretekoch vyberať.
4.7. 2021 sa v Rači konalo 2. kolo Slovenského pohára v zjazde. Kto bol ale na tejto stránke viac ako 1. krát, asi tuší, že o zjazde veľmi nebude reč. V rovnaký dátum sa totiž konalo aj 2. kolo Hornonitrianskej enduro série na Baťových trailoch v Partizánskom, organizovanej lokálmi z OZ Baťove traily a OZ Hornonitrianske stopy.
A hoci Partizánske mám od môjho rodiska pol hodinu (dokonca predpisovo) autom, túto nedeľu som si na tunajších preschnutých tratiach užil svoju premiéru.
Enduro pretek sa na lokálnych trailoch konal už myslím že po tretí krát. Lukratívny termín na začiatku letných prázdnim som mal vždy obsadený nejakými spoločenskými radovánkami. A hoci to podobne vyšlo aj tento rok (sobota rodinne), v nedeľu som do auta nabalil rodinku aj nový Nalini dres a hybaj smer Baťovany.
Lokalita
Baťove traily sa nachádzajú prakticky v meste, resp. končia na jeho okraji. Stačí hodiť do navigácie Salaš Partizánske a prakticky ste na trailoch.
Tu nie je problém s parkovaním, ani s alternatívnym programom pre necyklistov. Pekné zázemie trefne dopĺňa aj menu miestnej kuchyne.
Traily sa hadia v miestnych lesoch a ponúkajú zaujímavú zmes technických úsekov, zákrut a skokov rôznych náročností. Dlhodobo pestované DH gény miestnych staviteľov sa nezaprú a je to vidieť aj na rozmeroch niektorých skokov a drevených prekážkach.
Závodná nedeľa
Formát preketu bol totožný s prvým kolom v Drozdove a teda tréningová sobota s ostrým závodom v nedeľu. Sobotné popoludnie bolo ešte okorenené best trick contestom na stepupe na trati Buddy.
Traily pre účely preteku boli mierne upravené a predĺžené. Jazdili sa aj úseky vyhradené výlučne pre závod. 3 rýchlostné skúšky (RS) vraj boli totožné ako minulý rok. Zistil som to len z počutia, keďže toto bol môj vôbec prvý kontakt s lokalitou. Ako a hovorí, trail ideš prvý krát iba raz v živote. Tak prečo ho neskúsiť rovno závodne. 🙂
Pred závodom, ako už býva pri HES pravidlo, panovala pohodová atmosféra. Na štart sa postavilo takmer 140 pretekárov.
Po krátkom riders meetingu a príhovore primátora, ktorý má očividne pozitívny vzťah k cyklistike, už nič nebránilo štartu.
O desiatej odštartovala prvá desiatka jazdcov, ktorej som bol vďaka protekčnému číslu zo začiatku štartovacieho poľa súčasťou.
Nasledoval pomerne svieži výšľap, najmä teda so stúpajúcou teplotou nebol problém zapotiť sa. V jeho druhej tretine, aj vďaka pivu Baťák z lokálneho pivovaru, spravila radosť občerstvovačka.
1. RS – na úvod zostra
Prvá rýchlostná skúška bola pomerne dlhá a chalanom sa podarilo vyskladať ju naozaj univerzálne. Z každého rožka troška.
Úvodnému šľapavému úseku do kopca, kontroval pomerne dlhý zjazd po lesnej ceste, kde sa dala nabrať slušná rýchlosť.
Tu som hneď doplatil na neznalosť trate, keď sa mi dlhú rovinu na skutočne presušenej zemi nepodarilo dobrzdiť ani vďaka výborným brzdám Hayes Dominion a nevybral som prudkú pravotočivú zákrutu.
Po pozbieraní nasledoval prejazd rúbaniskom a plynulé napojenie sa na trail Buddy. Trail skvelý, zábavný, plný rôznych zákruk a skokov aj s pekným a bezpečne urobeným stepupom.
Po príchode do cieľa som lapal po dychu a veru výrazne cítil predlaktia.
2. RS – na preverenie kondičky
Rovnakým výšľapom sme sa teda pobrali opäť k občerstvovačke, kde zároveň začínala aj druhá RS v poradí.
Podľa informácií malo ísť o pohodový trail s menším počtom zákrut, akurát s menšou kamenistou pasážou hneď v úvode. Táto RS nie je oficiálne súčasťou trailcentra a veru mala výrazne prirodzený charakter.
Nebola nejako výrazne technicky náročná, no rozhodne preverila kondičku. S naozaj suchými podmienkami, aké panovali počas preteku a kombinácii ostrého slnka na otvorených úsekoch s okamžitou tmou pri vjazde do lesa, nedarovala nič zadarmo.
3. RS – zákrutami na záver
Na úvod tretej RS v poradí viedol oficiálny výšľapový trail. Poslednú RS-ku predstavoval vyšejpovaný trail Vox.
Ako mi bolo povedané, nemám to bezhlavo púšťať dole, pretože môžu prekvapiť aj otvorené zákruty. A tých veru na traile samotnom zopár bolo. Na suchom povrchu vedeli vytrápiť.
Trail inak opäť veľmi pekný, zábavný s množstvom prvkov. Skvelý na učenie techniky a „flow“ jazdy. Záver zákrutami v kaňone len umocnil celkový pozitívny dojem.
Preteky mi teda aj napriek úmornej horúčave zbehli pomerne rýchlo. 3 RS boli v takom teple akurát, hoci ešte sa jednu by som sa hecol. 🙂 Na trati som spravil množstvo chýb, ale ako obvykle som nešiel na výsledok, ale na bezpečnosť (ako som sľúbil manželke).
Celkové výsledky nájdete na stránke mobilnej časomiery.
K organizácii ani k atmosfére preteku nemožno mať výhrady. Trochu za pankáčinu považujem krátenie si tratí, ale to je skôr o jazdcoch samotných. Ak mi to vyjde, resp. ak to vyjde organizátorom, vidíme sa tu verím opäť o rok. Preto skladám prilbu pred organizátormi a zároveň ďakujem Janovi za trail guiding.
Enduro MTB pretek v Baťovke zároveň odporúčam každému, kto si chce enduro formát vyskúšať.
Určite prídem späť do PE
O lokalite som už toho počul a teší ma, že som mal konečne možnosť si tu pojazdiť. Traily sú super zábavné, pekne „šejpované“. Ak ale máte aj tendenciu hrotiť, prídete si tu na svoje. Mnohé skoky a náročnejšie pasáže boli počas preteku kvôli bezpečnosti uzavreté.
Preto či už máte zjazďák s dvojkorunkou, enduro, trailbike alebo dirťák, nudiť sa tu nebudete. Bezproblémové parkovanie, salaš v ústí trailov a bezprostredná blízkosť mesta sú príjemným bonusom.
Vidíme sa na (Baťových) trailoch alebo na ďalších pretekoch Hornonitrianskej enduro série
Vďaka za foto: Vladimír Králik – IG/malykral
