Po náročnej sezóne 2020, poznačenej covidovými výpadkami, sa všetci závodeniachtiví jedinci konečne dočkali svetlejších zajtrajškov.
Slovenský pohár v endure, ako aj Hornonitrianska enduro séria (HES), ako nám ich organizátori vylíčili, majú v roku 2021 nabitý kalendár. A kto má tendencie pretekať, nemá sa rozhodne na čo vyhovoriť.
Vôbec prvý enduro pretek v sezóne 2021 sa konal v nedeľu 13.6.2021 v Drozdove. Šlo o 1. kolo Hornonitrianskej enduro série organizovanej OZ Hornonitrianske stopy , OZ Baťove traily spolu s ľuďmi z bike parku Drozdovo okolo Mira Brodzianskeho a Adama Bielika.
Kto bol, spravil dobre a kto nie, môže banovať, alebo si prečítať report tu hľa:
Lokalita
Ski, resp. Bike park Drozdovo sa ukrýva v malebných vrchoch Pohronského Inovca. Je pomerne ľahko dostupný od diaľnice R1. Stačí odbočiť na Novú Baňu, prejsť durch celé mesto v smere na Zlaté Moravce. Stredisko sa nachádza asi 2 kilometre západne od hlavnej cesty.
Minúť odbočku z hlavnej nie je žiadne umenie, po menších zaváhaniach sme to ale napokon zvládli.
Bike park víta veľkým parkoviskom a penziónom s pekným zázemím. Nechýba jaziarko, kaplnka a nejaké to vyžitie aj pre deti.
Sobota = tréningový deň
Organizátori HES sa po testovaní konceptu pretekového víkendu: tréning/ sobota – pretek/ nedeľa v sezóne 2020 rozhodli pokračovať v tomto duchu aj v sezóne 2021.
Sobota teda bola aj v Drozdove venovaná čisto tréningu na nedeľný pretek. V bike parku premáva klasická Tatrapoma. 3 zo štyroch rýchlostných skúšiek (RS) sú v podstate priamo bike parkové trate. To dávalo trénujúcim výhodu, pretože si šetrili sily z výšľapov a mohli sa sústrediť na trénovanie jednotlivých RS. Za férových 10,-€ za denný lístok na vlek je to bezkonkurečný barter.
Mne, ako neznalému pomy, resp. zosadaniu z nej, to zo začiatku robilo mierne vrásky. Ale aj na staré kolená som sa zosadať naučil ladne už po dvoch pádoch.
Tréning prebiehal za letného, naozaj teplého počasia. V integrále bolo človeku aj dusno. Trate boli pomerne suché, hodne sa prášilo. Deň to však bol v pohodke, bez stresu, s registráciou pekne vopred za spokojných 20,-€ za štartovné.
Drobnejšie nedostatky v rámci konštruktívnej kritiky neopomeniem značenie tratí v deň tréningu. Nakoľko bike park bol v plnej prevádzke, niektoré závodné RS-ky neboli kompletne vypáskované. To, čo som v sobotu trénoval, resp. myslel som, že trénujem, vyzeralo v nedeľu o trochu inak.
A trafiť úplné novú RS-3, ktorá bola vykopaná špeciálne pre pretek, bolo v sobotu menšia výzva. Každému sa to ale napokon šťastne podarilo :-).
Deň N – nedeľný pretek
Do Drozdova prichádzam autom ráno krátko po deviatej hodine. Chcem stihnúť avizovaný riders meeting o 9:30 hod.
Počasie sa radikalizuje, po nočnom lejaku teplomer ukazuje 12 stupňov Celzia. Pod triko naťahujem nátelník a pridávam aj bundu, ktorú vyzliekam definitívne až pred druhou RS.
Riders meeting odsýpa a keď každý vie, čo má robiť, o 10:00 hod. štartuje prvá várka pretekárov v partičkách po 10 ľudí každých 10 minút.
S mojím číslom v tretej desiatke sa vydávam na výšľap, ktorý sa dá celý realizovať v sedle. Len s pribúdajúcim množstvom RSiek postupne stúpal počet tlačiacich na niektorých úsekoch J. U mňa zas postupne stúpala intenzita pejoratívov, pretože som pri tréningu ohol pätku. A radenie, najmä na najľahšom prevode, hodne protestovalo, čoho výsledkom bola niekoľkokrát padnutá reťaz.
Pochvalu si zaslúži strategické umiestnenie občerstvovačky na vrchole vleku, resp. v mieste, kde začínajú všetky RS. Dalo sa tam teda posilniť hneď po výšľape a aj pred zjazdom. Miestami tam bolo naozaj veselo.
1 RS – hneď zostra cez kamene
Prvá RS-ka začínala hneď zostra, najťažším úsekom hneď na úvod – prejazdom kamenného poľa končiaceho schodami. Na tomto mieste som deň pred tým ohol pätku.
Po technickom úvode sa trať hadina lesom cez prírodný terén, nechýbali klopky, ale aj otvorené zákruty, korene, nejaký ten skok. Nočný dážď pomohol. Na trati sa neprášilo, podklad bol ideálny a kamene ani korene neboli natoľko mokré, aby sa na nich šmýkalo.
Tu sa jednoducho nemal pretekár na čo vyhovoriť a časomiera bola výsledkom individuálnej techniky.
2 RS – na vlnách flowtrailu
Druhá RS-ka predstavovala pekne vyskladaný bike parkový flowtrail. Kto rád pumpuje, si tu určite prišiel na svoje. Rôzne vlny a skoky sú závane vystavané a v rýchlosti vedia potrápiť. Od polovice viedla RS cez lúku, kde bolo nutné aj dupnúť na plyn, aby sme sa v poslednej časti zas niečo málo vytrápili v lese.
Ja som sa trápil o niečo viac, pretože posledný úsek s takým technickejším schodom som počas tréningu akosi netrafil. A počas závodu som tu netrafil ani vypáskovanú trať a vyletel asi z poslednej pravotočivej zákruty úplne mimo misu.
To je tak, keď hlas nedá na smer. Stojí to drahocenné sekundy.
3 RS – exkluzívna závodná novinka
Tretia trať v poradí bola úplná novinka vykopaná čisto pre pretek. Začínala ďalej od občerstvovačky, traverzom po kravskej lúke plnej vôní hospodárstva.
Šlo o najdlhšiu, zároveň fyzicky aj technicky najťažšiu RS-ku. Už po úvodných metroch pedálovania ma vytrestal prvý menší rockgarden, ktorý som v tréningu podcenil.
Následný pedálovací úsek aj s prevýšením smerom hore stál energie, aby sme plynulo naskočili na technické okienko prejadzu cez kamene , zakončeného padákom do kamenného dropu. Tento drop bol asi najťažším úsekom závodu, ktorý oddelil zrno od pliev. Síce sa dal obísť, ale obchádzka stála drahocenné sekundy.
Ja som bol zmierený s tým, že drop obídem. V padáku pred ním som ale zaváhal a nabúral si svoje kráľovské klenoty, čo ma stálo sily na ďalšie pedálovanie.
Ďalší technický prejadz kameňmi ma vyložene bolel a na poslednej časti RS-ky, kde bolo treba dupnúť do pedálov, som už na pilu zatlačiť nevládal.
Aj napriek môjmu chabému výstupu hodnotím túto RS na 1 s hviezdičkou. Takto nejak si ja predstavujem závodnú enduro trať.
4 RS – žraločie zuby na záver
Posledná RS-ka reprezentovala frírajdovú trať priamo v bikeparku. Padáky, ostré zákruty, korene a skoky. Najmä masívne skoky v podobe žraločích zubov za jednou z prudkých zákrut vyslovene prekvapili.
Tu som sa veru pred početným publikom nevytiahol. Ale ako sa hovorí: „Pomaly ďalej zájdeš“. A aj poslednú RS-ku som došiel v zdraví a s dobrým pocitom pekne stráveného dňa.
Drozdovo zanechalo výborný dojem
Celý pretek hodnotím pozitívne. Skladbou tratí bolo podľa mňa zo strediska vytrieskané maximum. Úvodný pretek sezóny nastavil laťku pomerne vysoko. Aj keď viem, že organizátori sa potrápili, z pohľadu pretekára nie je čo vytknúť. A samotné Drozdovo vo mne zanechalo pozitívny dojem s pocitom, že sa sem niekedy v budúcnosti určite vrátim.
Na záver sa rozlúčime pár slovami spoluorganizátora preteku Miroslava Brodzianskeho za Bike park Drozdovo: “K partnerstvu s OZ Hornonitrianske stopy sme sa dostali približne pred 2 rokmi, keď som oslovil Peťa Gogoru, ktorý spoluorganizuje HES.
Porozprávali sme o pretekoch, či by sme sa nemohli pridať do ich enduro série. Napokon sa to po 2 rokoch podarilo, čomu sme veľmi radi. Tento rok 13.6.2021 sa organizovalo 1. kolo Hornonitrianskej enduro série práve u nás v Bike parku Drozdovo. Vysoká účasť bikerov nás veľmi potešila.
Tešiť sa mohli na 4, erzety ktoré boli kvalitné pripravené. Z ohlasov vieme, že bikerom sa u nás páčilo. Veľmi sa tomu tešíme a preto už tento rok riešime ďalšie kolo Hornonitrianskej enduro série v roku 2022. Uvidíme ako to dopadne. Tešíme sa na vás v budúcnosti na niektorom ďalšom preteku v Bike parku Drozdovo.“
Úvod závodnej enduro sezóny sa vydaril, tak verím, že sa čoskoro vidíme na ďalšom kole HES alebo SPEN.
Kompletné výsledky a celkové poradie sa dozviete tu.
Viac o oboch sériách z pohľadu organizátorov v sezóne 2021 sa dozviete klikom tu: Enduro preteky 2021 na Slovensku majú opäť skvelé vyhliadky
Foto by: Flanči: Instagram/flanci.photo/
Vidíme sa na (nielen závodných) trailoch
