3. kolo Slovenského pohára v endure s prívlastkom „kráľovské“, spojené s majstrovstvami Slovenska, sa odohrávalo na trailoch okolo Braniska 14. júla 2019.

Lokalita okolo Braniska má vcelku cveng.  A čo sa slovenského enduro-závodenia týka, aj pôsobivú históriu. Lokálni chalani sa nedávno sformovali okolo OZ Kráľovské Bajkobranie a so stavaním trailov to myslia vážne aj do budúcnosti.

 

Osobne som tu pár rokov dozadu zažil svoj vôbec prvý enduro závod, ešte v rámci Česko-Slovenskej enduro série. Na vtedajšom 26 palcovom trailáku so 120/100 mm zdvihu, trojplackou a bez teleskopky to bol vcelku punk. So štipkou sarkazmu by sa to dalo dokonca označiť ako trápenie. No aj napriek technickým problémom som závod v zdraví dokončil.

 

Keďže som vedel, alebo skôr som si myslel, do čoho toho roku asi idem, cieľ stále ostával závod dôjsť do konca a hlavne celý. Najmä pri fakte, že z časových dôvodov neostávalo iné riešenie ako ísť „na oči“. Tréning v sobotu ednoducho logisticky nevychádzal. A to ma čakali 2 úplne nové traily. A aj tie, ktoré som už pár rokov dozadu šiel, vraj prešli výrazným faceliftom.

 

 

Deň D.

V nedeľu ráno vyrážam zo Spišskej Novej Vsi za pomerne výdatného dažďa. Po suchu, ktoré panovalo, je to vcelku príjemná zmena.

Do rovnice s lokálnymi kameňmi, koreňmi a mojim nie úplne zánovným dezénom na zjazdených plášťoch, však čerstvý dážď tvorí premennú, ktorá mi privodzuje vrásky.

Po príchode na miesto konania k Motorestu Branisko ale dážď ustáva. Tu už panuje čulý ruch. Beriem si štartovné číslo, zdravím sa so známymi a pripravujem bike.

Dojmy kamarátov z tréningového dňa sú rôzne. Zisťujem, čo ma čaká a na naliehanie pretekárov sa vraj na poslednú chvíľu robia úpravy niektorých rýchlostných skúšok (RS), či už kvôli plynulosti prejazdu alebo bezpečnosti. Kategórií Masters na poslednú chvíľu vypadáva 3. RS – legendárny KarbonKiller, ktorý pôvodne nebol zaradený ani pre kategóriu Hobby. Závodne ho teda dnes pôjde len hŕstka pretekárov v kategórií Elite.

 

O deviatej sa teda presúvam na štart. Beriem čip a vo dvojiciach krátko po sebe vyrážame lesnou cestou na štart prvej RS-ky.

 

 

RS 1 – Rasťodrom

 

Úplne nový trail má v deň závodu mierne posunutý štart. Veľmi múdro je vynechané úvodné plánované stúpanie a tak začíname jemným zjazdom.

Trail zaujímavý, ale podľa to nie je trail so závodnými parametrami. Singel križuje lesné žľaby, kde treba pustiť brzdy, ale kde nie je isté, či bude rýchlosť stačiť na to, aby som zo žľabu vyšiel plynule von.

Často nedošľapnem, musím sa vycvaknúť z pedálov, prípadne zliezť z biku. Následné zacvaknutia robia problémy. Hodný kus trailu je zarezaný do svahu. Mokré korene ustrelujú zadné koleso. Niektoré úseky a zákruty sú hodne naúzko, kde je problém vtesnať sa rajdami.

 

Výživných prvých poldruha kilometra závodenia! Už po prvej RS si naplno uvedomujem, že ísť „na oči“ je trápenie. Ale to je vlastne moja chyba.

Výšľap na ďalšiu RS je ale pohodlný a po celý čas po asfaltke. Dostávame až na príznačné miesto „Chvalabohu“.

Tu je prvá a teda jedna z mnohých občerstvovačiek a zároveň štart druhej RS.

 

 

RS 2 – Žiletka

 

Chvalabohu že žiaľbohu je Žiletka podľa mňa najhorší trail celého závodu. Síce má za sebou históriu no je nebezpečný, neprehľadný, bez plynulosti. A aby málo nebolo, na jeho konci rovno v strede chodníka opečiatkovaný obrovským kravským lajnom.

 

A ako to už v akčných filmoch býva, preletel som ho celé a pekne oboma kolesami.

Z konca Žiletky nás čakal najdlhší výšľap až na vrch Smrekovica – štartu 3. RS-ky. Cestou hore sme míňali 2 občerstvovačky, čo je teda luxus to nevídaný.

Náročný výšľap okorenil aj výdatný lejak, ale keď to vezmem z tej pozitívnej stránky, aspoň sa mi z biku zmylo kravské lajno. A výdatne.

 

 

RS 3 – KarbonKiller

 

Najťažšia rýchlostná skúška celého závodu opradená legendami lokálov, aj rytierov na vysokozdvihových plnokrvníkoch zo široka-ďaleka.

V kategórií hobby, mládežníkov a ako bolo napokon rozhodnuté chvíľu pred závodom, ani v kategórií masters sa RS 3 nešla.

„Eliťákom“ teda ako jediným bolo dopriate aj toto potešenie.

 

Úvod trailu začína na úzkom chodníčku po zvážnici plnej kameňov. Na závodnej jazde si dávame značné rozostupy. Na prvej neprehľadnej zákrute vylietavam zo stopy a míňam kamoša Precedu, ktorý mal podobný problém. Akurát v jeho prípade vďaka nárazu ohol rajdy, takže ho čakalo skrutkovanie a narovnávanie. Solídny začiatok, hovorím si a to ešte nezačalo klesanie.

Kľuky škrkajú kamenný podklad v pre mňa nie veľmi príjemnej melódií.

Na konci zvážnice sa nevyhnem tlačeniu, aby následne trail mohol začať mohutne klesať cez kamenné pole. Keďže mi je jasné, že tretry tu nemám šancu nacvaknúť, bežím dole náročným úsekom.

Úvod klesania je naozaj toxický, potom trail však konečne začne byť zjazdný a zábavný. Les tu už dávno nie je, takže je vidieť pomerne doďaleka kam idem.

Končíme v lese, kde treba aj prišliapnuť, dokonca sa tu nájde aj hlboké bahno. Kadenciu ale zvoľňujem, pretože začínam pociťovať značnú únavu.

V pravej nohe sa začína hlásiť kŕč, ktorý na občerstvovačke umlčujem dávkou magnézia. Na úvod štvorky sa vraciame tlačením na vrch Smrekovica.

 

 

 RS 4 – Marková skratka

 

Tlačenie, resp. vláčenie biku na vrch Smrekovica dáva zabrať. K dobru ale hrá fakt, že týmto momentom začína naozaj dobrá bikovačka smerom dole. Jemné popŕchanie tento fakt nijako nezmení.

 

Marková skratka má spoločný úvod s KarbonKillerom, ale na konci zvážnice odbáčame vpravo. Klesanie začína padákom cez kamenné pole. Tu opäť letím zo stopy a za potlesku divákov končím na kameňoch. Predbieha ma kamarát Mišo.

Našťastie ok, pokračujem ďalej cez neprehľadné lesné zákruty, aby som vzápätí mohol Miša dobehnúť. Ten je podobný pištoľník ako ja a ide závod „na oči“. Neprehľadná zákruta sa mu stáva osudnou a pri páde odtrhol páčku ovládania teleskopky.

Týmto ale neprehľadný úsek končí a trail následne cez pekné zákruty a úseky vedie parádnym ihličnatým lesom. Oceňujem povrch singlu.

Záverečný padák nás vypľuje na lesnej zvážnici, kde trail končí. Zvážnicou sa zas vraciame na výšľap vedúci smerom na Smrekovicu, z ktorého odbáčame na štart RS 5.

 

 

RS 5 – Letisko

 

Na začiatku RS 5- ky síce neprší, ale zas fúka ako bláznivé. Oddych sa v mojom prípade veľmi nekoná, pretože vietor je hodne studený a silný.

Som zmierený z faktom, že síl už viac nebude a tak sa púšťam úvodom cez trávnatú lúku pomedzi stromy, pekne vedeným singlom. Prekvapia aj dve stúpania, ktoré preveria kondičku, aby opäť singel v lese preveril techniku.

 

Teší ma množstvo zavretých zákrut na dobrom povrchu. Trail má flow a veľmi zábavný, z celého dňa ma bavil asi najviac.

Končíme kúsok od Motorestu, kde opäť čaká občerstvovačka. Fyzicky mám naozaj dosť, avšak ešte ma čaká posledný trail.

Ten si musím zaslúžiť výstupom síce po asfaltke, ale zas vcelku strmej, rovno k vysielaču.

 

 

RS 6 – Motorest

 

Úvod RS-ky bol posunutý tak, aby sme sa vyhli nezmyselnému prudkému výšľapu v úvode, čo pri konci svojich fyzických síl naozaj oceňujem.

Som už ale tak unavený, že posledný pomerne dlhý prírodný trail idem na brzdách s cieľom nedoraziť sa. Chodník je vrezaný do svahu, kde cestu „spríjemňujú“ trčiace korene a kamene. Nechýbajú ostré switchbacky a padáky. Všetko je ale pomerne múdro postavené, ale u mňa sa veru už brzda-plyn nekoná.

Trail končí takmer priamo v depe pri Motoreste Branisko. Do cieľa prichádzam totálne hotový. Som ale celý a rád, že som v zdraví závod dokončil.

 

Po závode

 

Čo ma teší menej, že si uvedomujem, že fyzicky som hodne za lajnou závodníka. Dnešný deň naozaj preveril ako techniku, fyzičku, tak aj psychiku.

Prebehlo klasické umytie biku, lúčenie so známymi a hor sa späť domov. Zničený, ale spokojný. Pretože aj napriek vrtošivému počasiu bolo dnes naozaj výborne.

Vyzdvihol by som značenie tratí, množstvo regulovčíkov a parádne občerstvovačky. Na závodoch som sa už dlho tak nenajedol.

Trochu zbytočné a nebezpečné mi prišli niektoré až príliš pretechnizované úseky RS-siek. Oceňujem ale fakt, že organizátori si po tréningovom dni nechali povedať a poskracovali niektoré trate pre zvýšenie plynulosti.

Ja osobne by som kľudne ešte ukrojil niektoré časti, najmä úvodnej závodnej trate. Singlov je tu naozaj veľa, no nie všetky mi prídu hodné a vhodné na pretekanie.

 

A odnášam si z Braniska 3 ponaučenia:

1. SDP pedále sú síce super, ale na niektorých trailoch sa oplatí vrátiť k platformovej klasike
2. Nie na všetky závody sa dá ísť „na oči“ a niekedy proste treba trénovať vopred a prejazdiť si trať
3. Na seriózne enduro sa treba fyzicky dostatočne pripraviť. A to sa neudeje oceňovaním manželkinho kulinárskeho majstrovstva v podobe viacnásobných duplí v kombinácií so sedavým zamestnaním 🙂

 

 

…dobráže to lokalita, hinto Branisko

 

Jeden pablb raz povedal, že na východe nič nie je. Okrem množstva historických miest, si tu príde na svoje aj nabudený biker.

Ak máte radi technické jazdenie v parádnej prírode, Branisko je to pravé orechové. Naozaj veľké množstvo rozmanitých trailov v dobrej dostupnosti a v takej hustej koncentrácií okolo jedného miesta (Motorest Branisko) sa na Slovensku veľmi nevidí.

Chanalom z OZ Kráľovské Bajkobranie držím pri rozvíjaní lokality palce a vám ostatným odporúčam návštevu.

 

Ak by ste mali chuť prejsť si závodnú trať SPEN#3, posielam GPX na stiahnutie:

 

foto SPDH by Róbert Parnica