Keď sa povie Magura, bežnému našincovi zíde na um možno Zamagurie, Pieniny a Gorali. Magura, je však aj jedným z trojice vrchov obklopujúcich Hornonitriansku kotlinu spolu s Kľakom a Vtáčnikom, ktorý presahuje tisícovú nadmorskú výšku.

Pohorie ústi nad Bojnicami, čo je mestečko, ktoré stojí za návštevu. A ak si so sebou pribalíte bike, neoľutujete. Hovorím z vlastnej skúsenosti, keďže som na lokálnych lesných chodníkoch vyrastal.

Prejazd Pálfy trailom 

Magura so svojou výškou 1 141,3 m. n. m. je najvyšším vrchom pohoria Malá Magura, ktorá tvorí geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Hlavný hrebeň pohoria vedie po línií Šútovské sedlo – Panský háj – Boškovie laz – Magura – Malá Magura – Temešská skala.

A práve prechod hrebeňa tvorí značnú časť dnešného triptipu.

Trasa z Prievidze/ Bojníc cez Porubu na Maguru a späť cez hrebeň s prejazdom Pálfy trailu má takmer 40 km s prevýšením 1350 m a zaberie 4 a viac hodín. Pripravte sa aj na tlačenie.

Magura z Prievidze a späť – mapa prevýšenia / strava.com

Ideál je vyraziť z Bojníc. Auto odporúčam nechať pri nemocnici, kde sa dá bezproblémovo a bezplatne zaparkovať takmer po celý rok, prípadne pri prievidzskom Kauflande.

Celé pohorie Malá Magura sa dá na bicykli pomerne pohodlne obísť dookola mimo dopravných komunikácií – cyklotrasami a lesnými cestami. Zhruba 45 kilometrová trasa okolo pohoria vedúca osou – Prievidza – Lazany – Malinová – Chvojnica – Čavoj – Temeš – Nevidzany – Liešťany – Kostolná Ves – Šútovce – Bojnice – je ideálny poldňový výlet.

My však na to ideme z ostra – naberať výškové metre, sem tam aj čo to potlačíme a vydáme sa na vrch Magura.

Magura sa dá dosiahnuť mnohými cestami, resp. turistickými značkami (TZ) z mnohých smerov. Hrebeňom po červenej TZ z Bojníc, (ktorou sa my budeme vracať), modrou z Kanianky, zo severu po modrej/ zelenej TZ z obce Chvojnica, zo západu po žltej od Temeša či Liešťan. Prípadne moja voľba – zelená TZ z Poruby.

Cesta hore

Z Prievidze, resp. Bojníc sa treba vydať do dediny Kanianka. Kedysi sa dala hlavná cesta obísť hrebeňom vedúcim ponad bojnickú časť Dubnica. Táto skratka je však zastavaná haciendami lokálnych zbohatlíkov.

Vydáme sa teda tiahlým stúpaním po hlavnej ceste, ktorou však jazdia len obyvatelia Kanianky, plus do karát hrá aj fakt, že je pomerne široká.

Bikovanie má na Hornej Nitre históriu -pozostatky roadgapu na lyžiarskom vleku v Kanianke

V Kanianke je všetko – priehrada, lyžiarsky vlek, diskoklub. My sme však len v úvode cesty, preto dedinu prejdeme krížom a vydriapeme sa až na horný koniec k historickému jadru. Poza dom smútku pokračujme ďalej lesnou cestou popod horu. Cestu popod horu mám veľmi rád, druhá alternatíva vedie cez pole – hlavne aby sme dosiahli ďalší checkpoint – obec Poruba.

Poruba je už klasická dedina. Odporúčam krčmu pod kostolom. Síce tu nečakajte úsmev, ak vás ale zaujíma svetonázor na hocijakú pálčivú tému – tu ho dostanete.

Od krčmy sa napojíme na zelenú TZ, ktorá nás dovedie až na samotný vrchol Magury. Treba sa psychicky pripraviť na výživné stúpanie. Do najbližšieho čekpointu na vrchole lyžiarskeho vleku je to približne 3 km, na ktorých zhltneme takmer 300 výškových metrov. Veľká väčšina sa však dá spraviť v sedle.

Cesta smerom hore a okolitá panoráma často berú dych

Križovatku TZ Horné lazy som si vybral zámerne. Končí tu totiž starý lyžiarsky vlek, ktorý je jeden z najdlhších široko-ďaleko. V dňoch svojej slávy, keď ešte cez zimy býval sneh, sme tu prelyžovali stovky kilometrov. Niekoľko posledných rokov však vlek chátra, tak možno nový majiteľ bude mať dosť prostriedkov a odvahy, vrátiť mu zašlú slávu. Ja som si užil trochu nostalgie, nezainteresovaní však môžu krásne výhľady na Hornonitriansku kotlinu a okolité pohoria.

Vrchol porubského lyžiarskeho vleku ponúka epické výhľady na Hornonitrianku kotlinu

Takto rozjarení pokračujeme ďalej, tlačenia však bude viacej. Na nasledujúcich 4 a pol kilometroch dosiahneme 475 metrov prevýšenia, čím sa dostávame na samotný vrch Magura. Kto čaká epické výhľady, bude žiaľ sklamaný. Vrchol sa nachádza v lese. O tom že ste správne, svedčí drevený dvojkríž, turistická križovatka, ohnisko a kniha, kde možno nechať autogram. Po zbežnom prelistovaní zisťujem, že ani zďaleka nie som jediný cyklista, ktorý za ostatné dni došliapal až sem.

Vrchol Magury je cieľom mnohých záujmových skupín – viď schránka na knihu

Cesta dole

Úsilie vynaložené cestou hore bude náležite odmenené. Najbližších 14 km budeme kopírovať červenú TZ a prevažne klesať. Naschvál uvádzam „prevažne“, pretože cesta vedie po hrebeni a občas sa pred nami zjaví aj nejaké to stúpanie. Len aby sme nevyšli z cviku.

Úvodné metre vedú cez kamenistý chodník, najtechnickejšiu časť celého klesania. Neskôr sa terén mení a počas zjazdu je naozaj rôznorodý, vrátane kaňonu, ktorým sa dá jazdiť po stranách podobne ako v u-rampe.

Pomedzi stromy sa občas otvorí výhľad na obe strany. Po ľavej strane Hornonitriansku kotlinu odkiaľ sme prišli, vpravo Rudniansku dolinu s priehradou a náprotivný masív pohoria Rokoš.

Rúbaniská a čistiny otvárajú pekné výhľady do dolín

Po zhruba 8 a pol kilometroch zjazdu prichádzame sa križovatku turistických trás a pre nás dôležitý bod – Šútovské sedlo. Tu sa môžeme ochladiť v neďalekej studničke, čo je ale najzaujímavejšie, odbočiť na Pálfy trail, ktorým sa dostaneme až do Bojníc (tak ako navádza aj gpx k dispozícií na stiahnutie na konci článku).

Pálfy trail

Na Šútovskom sedle odbočíme smerom na obec Šútovce a krátkym výšľapom sa dostávame na miesto, kde sa nám otvorí výhľad na južnú panorámu Hornonitrianskej kotliny. Lúka je skvelá pre rozbeh paraglajdistov, ktorí pre stúpanie využívajú priaznivé južné vetry.

Úvod Pálfy trailu začína na paraglajdistickej lúke

Tu zároveň začína aj samotný Pálfy trail. Čaká nás niečo cez 5 km, moje obľúbené najmä posledné dva ku koncu.

Trail je značený zeleným piktogramom po celej dĺžke, trafiť ho teda nie je problém. Tunajší aktívni lesníci však po sebe vedia zanechať spúšť, a tak je na niektorých miestach nutné znížiť rýchlosť.

Palfy trail je zreteľne značený po celej jeho dĺžke takýmto veselým piktogramom

Singel vedie prevažne listnatým lesom, má rôznorodý charakter a minimum umelých prvkov. Po ceste nájdete aj dva ostrejšie dropy, oba sa však dajú bezpečne obísť alternatívnou vetvou.

Zhruba v polovici trail kríži turistický chodník – nami už známu červenú TZ. Pokračuje opäť lesom popri kaplnke Sv. Vendelína a múroch bojnickej zoo a ústi na romantickej lúke nad Bojnicami, z ktorej je pekný výhľad na zámok.

Počas mojej návštevy v spodnej časti prebiehala ťažba a singel sa stratil v rúbanisku, keď sa však držíte vľavo, niet sa kam stratiť.

Koniec Pálfy trailu ústi na lúke s romantickým výhľadom na Bojnický zámok, Prievidzu a východnú časť Hornonitrianskej kotliny

O chodníky sa však starajú miestni hrdinovia, ktorí stoja za Facebook stránkou Hornonitrianske stopy, za čo im patrí veľká vďaka. A že sa neflákajú svedčí aj príprava Turzovho flow trailu, na ktorý už majú povolenie od majiteľa dotknutých pozemkov.

Záverom…

Traily nad Bojnicami tvoria len časť bikového potenciálu Hornej Nitry. Pekné traily na náprotivnej strane kotliny nad Veľkou Lehôtkou hostia aj lokálne závody, pekné chodníky skrýva aj pohorie Vtáčnik a Sekaninské enduro traily.

A keďže je to môj rodný kraj, aj na stránkach Bicyklizmu sa sem iste vrátim.

Dovtedy sa zatiaľ môžeme prasknúť do termálnej vody bojnických kúpeľov, pozrieť zvieratká v miestnej, mimochodom najstaršej a najväčšej slovenskej zoo alebo zapadnúť do nejakého z miestnych podnikov.

Trafiť na Pálfy trail možno s pomocou GPX, ktorý začína Šútovskom sedle – križovatke turistických trás.

Vidíme sa na trailoch!