Je pracovný deň v strede augusta. Posledné dva dni intenzívne lialo. Dnešná predpoveď je však optimistická a ja som nastavený na bike. Nachádzam sa na Spiši a hľadám dobrú lokalitu na bikovanie v rádiuse do hodiny autom.
Voľba je jasná, idem na Zamagurie, takmer až na poľské hranice do dedinky, ktorej meno sa v bikerskej komunite posledné tri roky intenzívne skloňuje.

Lechni…čo?

Nikto Vám nemôže mať za zlé, ak ste si ešte donedávna dedinku Lechnica nespájali s nejakou konkrétnou turisticky príťažlivou zaujímavosťou.

Našťastie pre nás bikerov, hľadajúcich parádne jazdenie v lone prírody, sa Lechnica zapisuje do trailovej mapy Slovenska. A to veľkými tučnými písmenami. Najmä ak bude vo svojom rozvoji pokračovať aj naďalej. Má totižto pekne našliapnuté.

Ale pekne poporiadku…

Ako sa sem dostať?

Lechnica je goralská dedinka na Zamagurí, kde končí cesta. Trafiť sem však nie je problém, keďže sa nachádza čo by kolesom dohodil od národného parku Pieniny.
V Červenom kláštore z hlavnej cesty vedúcej popri Dunajci treba byť len pozorný a dodržiavať predpísanú rýchlosť, aby ste neminuli smerovú tabuľu, resp. odbočku do Lechnice.

Po zhruba dvoch kilometroch sa dostávame do dediny, ktorú stačí durch celú prejsť. Na konci sa nachádza parkovisko vybudované len nedávno a slúžiace práve pre bikerov ako budúca základňa.
Mladej slečne som zaplatil 2 € za parkovanie a mohol vyraziť na traily.
Zázemie v podobe bufetu, či toalety ešte k dispozícií počas mojej návštevy nebolo. Základňa je však v štádiu budovania, čo trvá nejakú chvíľu. Tak len držím palce, nech to ide rýchlo a hladko.

Lokálne výhľady s trailom zaseknutím v náprotivnom kopci Špica

Traily

Z parkoviska vyrážam smerom do kopca po spevnenej ceste ku križovatke trailov, ktoré vedú po kopcoch na oboch stranách údolia.
Zatiaľ sú celkovo tri.
Na križovatke mám možnosť ísť vpravo na trail Špica, alebo vľavo jednotným výšľapom na duo Griftof a Gvizd.

Špica – hravý a hovädzí

Volím Špicu, ktorý by mal byť ľahší a na rozjazd (ako sa aj potvrdilo) ideál.
Z križovatky odbáčam do lesa, kde vybudovaný chodník stále stúpa. Výšľap však nie je dlhý a dá sa zvládnuť aj v sedle.
Z lesa vychádzam na kravské pasienky. Musím si otvoriť ohrádku, aby som mohol pokračovať v jazde. Aké rurálne.
Pred zjazdom z kopca sa kochám nádherným výhľadom na okolitú prírodu so známou dominantou – vrchom 3 koruny.

Trail Špica s vrchom Tri koruny v pozadí

Trail má veľmi pekný, prevažne klesajúci profil a je zábavný. Spestrenie ponúkajú miestne kravy, ktoré sa motajú v blízkosti, alebo aj priamo na traili.
Pre človeka z mesta, ktorého najbližší kontakt s kravou je vďaka obrázku na tetrapakovej škatuli, veľmi autentické.

Kravské obecenstvo má však aj svoju tienistú stránku.
Lajná s priemerom ako 26” koleso s kráterom vody na jeho špici po nedávnych dažďoch, najlepšie kamuflované za neprehľadnou zákrutou.
Odporúčam rozhodne okuliare a veľmi nevybľakovať. Teda mať radšej celý čas zavreté ústa.
Na záverečnej časti trailu sú vybudované aj drevené skoky, ktoré len znásobujú “fun faktor”. Po nich si však pamätám jedno pomerne nebezpečné miesto – zráz v odklopenej zákrute, na ktorý si treba dať bacha.
Trail z pasienkov vyvedie späť do dediny. Po asfaltke stačí pedálovať späť k autu, resp. ešte ďalej až na križovatku trailov.

Výšľap – náročný no zvládnuteľný

Na križovatke som tentokrát odbočil vľavo. K začiatku oboch trailov vedie pomerne výživný a technicky náročnejší výšľap. Všetky lechnické traily sú budované nanovo a musím povedať, že ich staval niekto s rozumom.

Výšľapový trail potrápi, ale ponúka napríklad aj takéto prejazdové mostíky

Jazda do kopca síce potrápi, ale dá sa zvládnuť v sedle aj na enduro bicykli.
Spestrením smerom hore sú drevené lávky, ktoré míňam a obrovské množstvo húb v okolí. Ak máte v rodine hubára, odporúčam ho pribaliť k výprave.

Gvizd – poriadne enduro

Ďalší trail v poradí si logicky vyberám novovybudovaný enduro trail – Gvizd . Trail ústi kúsok od križovatky všetkých trailov. Keďže chcem zjazdiť aj Griftof, nebudem musieť zbytočne šľapať.

Gvizd je však ozajstný enduro trail. Už v úvode prechádzam množstvom mokrých a šmykľavých koreňov, ktoré ma riadne vytrápili.
Na následné prudké padáky do zákrut si v týchto podmienkach netrúfam. Blato na povrchu tvorí maslovitú hmotu. Už po pár metroch moje plášte vďaka nemu úplne stratili dezén a bicykel sa v mnohých pasážach stáva neovládateľný.

Gvizd a jeho lávky

V niektorých častiach je problém vôbec bicykel zniesť a párkrát sa šmýkam zadkom v blate.
Je to veľká škoda, lebo trail naozaj zaujímavý s množstvom technických prvkov. Za suchších podmienok musí priniesť kopec zábavy. Na dnes nevadí, veď niekedy nabudúce.

Ešte aj tak mám pred sebou…

Griftof

Opakujem technický výšľap s tristometrovým prevýšením. Na vrchole sa musím občerstviť nejakou sypačkou, pretože mám vcelku dosť.
Griftof je pomerne dlhý a naozaj rôznorodý. Lesný terén striedajú lúky, priamym pasážam kontrujú pekné klopené zákruty. Doplnené opäť dychberúcimi výhľadmi.

Na klopky na Griftofe je ťažké sústrediť sa, keďže výhľady sú aj tu parádne

Griftof je typ trailu, ktorý aj keď idete prvýkrát, nemusíte sa báť pustiť brzdy. Na toto tvrdenie síce doplácam v jednej zákrute, kde sa znenazdajky objavila mláka, ktorá ma poslala k zemi. Okrem toho, že som sa zľahka okúpal, som však v poriadku.

Tu sa žiadne kravy nekonajú a singel končí opäť raz v dedine. Trail ma viac než 5 kilometrov, no bol by som kľudne uvítal viac.

Na záver si dám ešte jednu kapurkovú Špicu. Viac síl na ďalší výšľap mi neostáva, tak sa v miestnych potravinách zastavujem na horalke a oldschool limonáde v sklenej fľaši v príchutiach kola / žltá / červená (“zálohu netreba, fľašu prinesiem”). Tú som snáď nevidel od strednej školy.

Najpravovernejší „ionťák“ z obdobia, keď to slovo ešte nejestvovalo

Vraciam sa späť na parkovisko. Od mladej slečny, ktorá vybrala parkovné ochotne dostávam vypítanú vodu, keďže z prameňa, ktorý vyvieral pod kranskými pasienkami sa napojiť netrúfam.
Pôvodne farebné cyklo oblečenie teraz v jednotnej farbe -odtieň #49392D – sépiová, hádžem do kufra a pre dnešok balím.

Lechnicu istotne navštívim opäť pri ďalšej príležitosti

Hoci je z Bratislavy ďaleko, každému to isté môžem len vrelo odporučiť. Výlet sa dá spolu so splavom Dunajca a turistikou v Pieninách spojiť napríklad s návštevou trailov Cyklostopy v Starej Ľubovni, kde sa bude konať aj posledný zo série závodov Slovenského pohára v endure.

A ak hľadáte výborné ubytovanie priateľské k cyklistom so skvelým wellnessom, odporúčam Penzión Zet vo Vyšných Ružbachoch.

Vidíme sa na trailoch!