Horná Nitra je nie len moje rodisko, ale aj domov mrakov nadšencov budujúcich traily. Niektoré lokality mi do zbierky chýbali a dnes vám s veľkou radosťou predstavujem ďalší klenot hodný svojho mena – Sekaninské Enduro Traily.

Teda s prízvukom na to „enduro“ v ňom.

 

Kto si v mladosti prežil na niektorej z tunajších chát noc a pamätal si ju, ten tu akoby ani nebol. My sa však prenesme do tunajších lesov, lebo ich návštevu si zapamätá každý biker.

 

Poloha

Sekaniny je chatová oblasť nad obcou Lehota pod Vtáčnikom v pohorí Vtáčnik. Vtáčnik je pohorie lemujúce juho-východné hranice Hornonitrianskej kotliny.

Najvyšší vrch s priliehavým a originálnym menom – Vtáčnik, siaha do výšky 1346 m.n.m. a spolu s Magurou a Kľakom je jednou z troch tisíc-tristoviek tohto regiónu. Výstup bikom na samotný vrch je výzva pre borcov z blízkeho aj ďalekého okolia, ale o tom nabudúce.

Čím by som chcel uzavrieť toto vlastivedné okienko je fakt, že celé pohorie Vtáčnik je vulkanického pôvodu, tvorené hlavne andezitom. Vzdelaný trailbiker spozornie a zacíti jemné šteklenie v podbrušku, pretože zacíti príležitosť na poriadne „enduro“ po kameňoch.

A práve tých je tu neúrekom.

 

Sekaninské Enduro traily

Chodníky sú budované partiou nadšencov z okolia. Touto cestou skladám pred nimi prilbu na znak poklony.

Na všetky traily si totiž treba poctivo vyšľapať, ba až vytlačiť bike. Trailov je naozaj dosť, až je problém vybrať si.

 

Lokáli a aj samotné miesto majú za sebou zjazdovú minulosť. V lyžiarskom stredisku Sekaniny fungoval aj malý bikepark aj s občasnými súťažami v zjazde.

Oko, ruky a lopaty zjazdárov tu aj cítiť. Na výlet rozhodne odporúčam celoodpružený bike s vyššími zdvihmi a pokročilejšieho pilota za rajdami.

Vyraziť možno priamo z Lehoty pod Vtáčnikom, alebo prísť autom k vleku, ktorý sa nachádza v chatovej oblasti pár kilometrov za dedinou. Cestu dole do dediny však lemuje trail s originálnym názvom Boky, ktorého hravý flow by bolo škoda nevyužiť.

Samotné traily je niekedy problém trafiť. Keď sa ale tak stane, sú pekne značené piktogramami na stromoch alebo kameňoch.

 

Jedeň deň je málo

Náš trip sa začínal v dedinke Podhradie, ktorá je na polceste medzi Lehotou pod Vtáčnikom a vrchom Jarabá. Predpoveď hlási mega teplo, takže už pred ôsmou ráno sedíme na bikoch a fučíme.

 

Jarabá/ Smrečina trail

Výšľap po žltej turistickej značke na Jarabú je kombinovaný s tlačením. Tu jednoprevodník trochu nestíha. Na cca. piatich kilometroch pokoríme viac než 600 výškových metrov. Na polceste padne vhod studnička.

Vrchol Jarabej zdobí vysielač. Tesne pod ním začína aj rovnomenný trail, kúsok po pravej strane v smere príchodu. Malá tabuľka vytyčuje začiatok singla.

 

Pozdĺž chodníka sú značky na stromoch. Ak aj bude krížom cez trail nejaký padnutý strom ako to bolo aj v našom prípade, stačí ho obísť a nie je problém trafiť späť, resp. pokračovať.

Zo začiatku sa singel hadí po hrebeni a hoci má klesajúci charakter, sem tam treba dupnúť do pedálov. Neskôr sa však všetka jazdcova sila koncentruje výhradne do rúk, resp. bŕzd.

Kde Jarabá končí a začína Smrečina naozaj neviem, každopádne celá trasa je pomerne dlhá, hodne kamenná, aj s náročnejšími pasážami. Za mňa super! Najmä posledné metre s padákmi do prudkých zákrut boli vcelku rodeo, aj vďaka prašnému podkladu zapríčinenému extrémnym suchom, ktoré panovalo počas našej návštevy.

 

Trail nás vypľuje pri amfiteátri (čo je dobré vedieť, nad ním je ďalšia studnička). Hoci Oskar strieľa svojim fotónovým delom nekompromisné lúče smrti, my sa nedáme a ideme ďalej.

Ďalší medzicieľ je vrchol Vrvrava.

 

Vrvrava/ Hasičák

Na Vrvravu volíme tlačenie krížom cez les. Schodná alternatíva je tiež žltá turistická značka, kde na štyroch kilometroch pokoríte 400 výškových metrov.

 

Na vrchole sa nachádza čistinka s chatou (tuším menom Hubert) a ďalšou studničkou.

Po miernom oddychu zdusíme nejaké čučoriedky, ktorých je tu hojne a ide sa dole.

Či sme úplne presne trafili Vrvrava trail nevieme. Na lúkach sa sem tam objavia ohradky, keďže sa tu zvykne pásť dobytok. Chodník smerom dole cez pomerne vysokú trávu s panoramatickým výhľadom je nenáročný ale zábavný.

A po troche váhania nás doviedol tam, kde sme aj chceli…- Hasičák.

 

Keď už raz človek na Hasičák trafí, jasné značenie ho dovedie až na koniec. Trail je parádny, technický, s hodne kamenistým povrchom.

Koniec ústi na asfaltku, ktorou sa dá buď dostať späť do chatovej oblasti, alebo na druhú stranu pustiť do Lehoty.

 

Boky

My sa púšťame do Lehoty, lebo čas značí poludnie, je naozaj pekelné teplo a so silami sme v koncoch.

Asfaltka sa ale nekoná, volíme rovnobežnú a zábavnú alternatívu – trail Boky.

Super trail na koniec. Boky nie je nejako náročný, ale baví. Proste sladká bodka na záver.

 

Už nás čaká len záverečný výšľap po asfaltke z Lehoty späť do Podhradia. Ak by niekto chcel ísť podľa GPX na stiahnutie nižšie, od Bokyho choďte pekne asfaltkou do Lehoty. Nie skratkami ako my, predierajúc sa cez oplotené, očividne súkromné pozemky.

 

Atmósféru aj charakter miesta krásne zachytili chalani z EWIA production. Samotné video má na Pinkbike viac než 33000 (!) videní. Rešpekt.

 

Mimo biku alebo po bikovačke sa dá prasknuť do vody na plavárni v dedine. Môžno navštíviť banský skanzen v Cígli, dať si čerstvého pečeného pstruha v Sebedraží, alebo navštíviť blízku Prievidzu a Bojnice.

Ak ostávajú sily, okolie Sekanín je známe lezeckými stenami.

 

 

Vidíme sa opäť…

Lokalita proste super. Husté lesy, kde partia nadšencov, hoci na okraji legality, vybudovala ozajstné technické skvosty.

Ja sa sem ešte určite vrátim rozšíriť tento článok.

Pretože ak traily Silvester, Partizán, prípadne DH trail vedúci popri vleku sú robené totožnou lopatou, zdatnejší bikeri sa majú na čo tešiť.

 

 

GPX trasy popísanej v článku možno stiahnuť tu:

 

Celá lokalita je namapovaná na trailforks. Prípadnú priechodnosť a stav trailov (hojne tu totiž prebieha ťažba dreva a lesníci sa s úpravou terénu rozhodne neserú) možno nájsť na facebookovej stránke – Sekaninské enduro traily.