E-bike fenomén naberá každým rokom intenzitu, či sa to tvrdému jadru cyklo komunity páči alebo nie. Minulý rok som mal sám skúsenosť s e-bikom pevnej zadnej stavby a veľmi lákavej cenovky. Môjmu štýlu jazdy príliš nesadol. Napokon, ani naň nebol určený.

V rámci spätnej väzby k článku som dostal odporúčanie vyskúšať celoodpružený e-bike. Vraj to je iná pesnička.

Keď teda prišla možnosť, šiel som do toho. A veru pieseň to bola úplne iná. Dokonca ako keby úplne iného štýlu hudby. Rozhodne iného, na aký som doposiaľ zvyknutý.

 

Vývoj ide dopredu a pri e-bikoch raketovo

Zatiaľ čo pri horských bicykloch sa vymýšľa s dĺžkami tlmičov, osiek kolies a počtom prevodov na kazetách, pri e-bikoch je v tom jasno.

Hmotnosť.

A vyžmýkať z baterky čo najviac.

Či sa to darí, alebo nie je na pováženie. Každopádne vývoj ide raketovo dopredu a v e-bikoch to platí dvojnásobne. To je spôsobené aj dopytom. V našich krajoch to možno až tak vidieť nie je, v západnej Európe napríklad v Nemecku je trend e-bikov viditeľný takmer všade.

A to že to tak bude aj u nás, je to len otázkou času.

Mnoho ľudí podľahne.

Celé to odmietanie e-bikingu by som vyjadril nejako takto:

 

 

All-mountain e-bike

 

29 palcové trailbiky, alebo teda all-mountainy so zdvihom niekde medzi 130 – 150 mm vcelku hýbu svetom a aj mne osobne sa veľmi páčia. Keď som teda dostal na test takýto kúsok – Corratec E-Power RS 150 29 CX–  vybavený univerzálnym 150 mm zdvihom vzadu a 140 mm vpredu aj s motorom, tešil som sa na prvú jazdu.

Výbavu nejako rozoberať nechcem, keďže šlo mi hlavne o pocity z jazdy.

V skratke – tlmenie od Manitou je funkčné, najmä nová vidlica Machete má citlivý chod, aj keď tlmenie pomalej a rýchlej kompresie by na nej skúsenejší biker hľadal márne. Jej jednoduchosť v nastavovaní v praxi sa však ukázala ako výhoda. Pár klikov pri prvom zjazde a mám tlmenie tam, kde chcem.

Brzdy a radenie od Shimana fičali, ku komponentom a kolesám vlastnej Corratec značky – ZZYZX tiež nemám výhrady.

Čo ale nepotešilo je absencia teleskopickej sedlovky, ktorá sa na tento druh a určenie (e-)biku naozaj hodí a pýta.

 

Čo by som pri tomto modeli vyzdvihol je dizajn, ktorý sa veľmi ponáša na analógových bratrancov, a teda batéria je úhľadne integrovaná do rámu.

Z diaľky sa môže stať, že si ani nevšimnete, že ide o e-bike.

Keď však prehodíte nohu cez rám a šliapnete do pedálov, hneď je jasné, že niečo je iné v porovnaní s „obyčajným“ bicyklom… 🙂

 

 

Aké sú pocity z jazdy?

Srdcom každého e-biku je motor. V tomto prípade nový model od firmy Bosh s označením Performance CX.  Maximálna rýchlosť 25 km/h je samozrejme limitovaná legislatívou EÚ a v turbo, teda najsilnejšom móde asistencie ju možno pri štarte dosiahnuť na pár metroch. Nečudo, keďže sila 250 wattov má krútiaci moment 75 Nm, čo sú hodnoty, ktoré pri 24 kilovom stroji sakra cítiť!

Samozrejme hneď po nasadnutí volím turbo mód, najsilnejšiu zo štyroch úrovní asistencie a na tvári sa zjavuje úsmev. Na asfalte sa cítim ako cesťáku, alebo atlét s najlepšou kondičkou na svete. Motor zrýchľuje citeľne no plynulo, žiadne kopanie sa nekoná.

Akurát softvérové obmedzenie rýchlosti utne moju srandu a nad 25 km/h rýchlosť zrazu musím dupať po svojich, čo až taká sranda nie je. Tých 5 km/h rýchlosti v obmedzení smerom hore by bodlo.

Ale keďže mám horský e-bike, prvá jazda hneď smeruje na traily v lesoch. Kde 25 km/h je rýchlosť, s ktorou už treba vedieť narábať.

 

Jazda smerom hore

Aj do prudkého kopca je jazda na e-biku malina. Najmä po asfaltke to ide hladko a na úvodnom 150 metrovom prevýšení som sa ani nezapotil.

Niekedy sa cítim až zahanbene, keď zľahka predbieham potiacich sa bojovníkov funiacich hore kopcom, ktorí na mňa pozerajú z výrazom opovrhnutia.

Riadiaca jednotka motora však nie je blbá a nič nedaruje zadarmo. Na prudkom kopci sa takmer nedá ísť na najťažšom prevode. Keďže e-bike je konštruovaný ako pedelec – teda asistent pri pedálovaní, musím krútiť pedálmi pri istej kadencii, inak sa nepohnem.

Keď si ale vychytám ten správny prevod z 10-rýchlostnej kazety, idem hore ako drak. Majster sveta.

 

Z asfaltu odbáčam na šotolinu s výšľapom kontrovaným koreňovými a kamennými úsekmi a dostávam prvé zaucho. V najsilnejšom turbo móde zadné koleso prešmykuje, jazda v stoji je takmer nemožná, pretože e-bike chce byť proste prvý a môj názor ho nezaujíma. Ubratie asistencie o jeden stupeň na mód e-mtb mu uberá trochu testosterónu a z divého býka sa razom stáva ťažný kôň.

Na vrchole kopca, kde zvyknem oddychovať sa teraz rovno púšťam dole trailom. A teraz som zvedavý, aký reálny rozdiel to s e-bikom smerom dole bude.

 

Jazda smerom dole

Na traily asistenciu pedálovania úplne vypínam, keďže ma čaká úsek, kde ani normálne takmer nepedálujem. Jazda e-bikom sa napodiv až tak veľmi neodlišuje jazde na nemotorovom biku.

 

Rozdiel v hmotnosti cítiť pri prejazde zákrut. V klopenkách cítim preťaženie, ktoré ťahá e-bike smerom do vnútra zákruty. Pri odklopených zákrutách zas musím brzdiť uvedomelo pred zákrutou, nakoľko klopiť takú masu v rýchlosti a chcieť zmeniť smer, keď sa nemám veľmi do čoho oprieť, dá vcelku zabrať. Hold fyzika.

E-bike však váži porovnateľne so zjazďákmi spred nie tak dávnych dôb, takže pri jazde som sa vrátil do obdobia mládí.

 

Jazda na trailoch

Bombiť to smerom dole nie je teda veľký rozdiel oproti „obyčajnému“ biku. Na hravejších trailoch, kde by som sa normálne odrážal a hopsal od každého možného koreňa či nerovnosti, to už trochu rozdiel je. Keď chcem dostať kolesá do vzduchu, ušetrená energia pri výšľape tu veru padne vhod.

Čo však cítim ako najväčší rozdiel, je práca s ťažiskom. Integrovaná batéria spolu s motorom tvoriac najväčšiu hmotnostnú penaltu, sú múdro umiestnené pomerne nízko v ráme, čím k zemi posúvajú aj ťažisko. Oproti bežnému bicyklu to rozdiel je, dá sa však na to rýchlo zvyknúť.

Na točitých a členitých trailoch je tiež nutné zvážiť zvolenú úroveň asistencie. Ak si radi prišliapavate pri výjazde zo zákrut, pri vyšších módoch sa môže stať, že bicykel bude o krok pred vami a na mieste, kde sa normálne koncentrujete na zlepšenie plynulosti jazdy, teraz budete bojovať o existenčné zotrvanie v sedle.

 

Treba preto trochu cviku, kým si človek vychytá aký mód, resp. úroveň asistencie pedálovanie je kedy vhodná a prínosná. Následne sa dá aj dávkovať, na aký tréning mám v ten ktorý deň chuť. Pretože aj na e-biku sa dá poriadne zamakať. Voľba je len na pilotovi.

A následne užívať podľa mňa jeden z najväčších benefitov e-bikov – dostať sa na obľúbený trail čo najrýchlejšie a za rovnaký čas ako na nemotorovom biku prejsť o kus väčšiu vzdialenosť.

 

 

Záverom

Čím viac času však na e-bike trávim, tým menej chápem tie rozbroje medzi e-bikermi a ne-e-bikermi.

Myslím, že som to tu už písal, podľa mňa e-biky sú úplne iný segment trhu, pre úplne inú cieľovú skupinu. Doba je rýchla a buďme úprimní – stále viac pohodlná. Preto tento druh cyklistiky môže osloviť príležitostných či vekom starších bikerov, ktorí by sa inak trápili pri dosiahnutí úvodu ich obľúbeného trailu niekde vysoko v lesoch. Alebo sa chcú dvakrát do týždňa previesť po dve hodiny a stihnúť toho čo najviac.

 

A ak sa bude vývoj posúvať (a to sa bude) smerom, akým bol mnou testovaný Corratec, takýchto e-bikov a e-bikerov budeme v našich lesoch vídavať čoraz viac. Keďže rozdiely v jazdných vlastnostiach s a bez motora sa pomaly stierajú.

To všetko podčiarknuté pomerne férovou cenou, ktorá konkuruje porovnateľným modelom „klasických“ bicyklov strednej a vyššej triedy.

 

Chvíľku trvalo, kým som sa zžil s e-bikom. Symbióza to bola pozitívna a kamaráti s e-bikom istotne zostaneme.

Na svoje analógové endurko však nezanevriem. Každý výšľap na obľúbený trail si vydriem, a to dokonca rád. A viem, že neprídem o chrbát pri jeho znášaní a vynášaní do a z pivnice. 🙂

 

 

Teda či už s motorom alebo bez… vidíme sa na trailoch!

 

PS: Na e-biku sa padá presne tak isto ako na klasickom biku… Vlastná skúsenosť.