Ebike epidémia sa rozšírila aj do našich lesov a hájov. Hoci to do pandémie ešte neprerástlo, pri bežnej víkendovej jazde ma takmer pravidelne pri úmornom ťahaní do kopca svižne predbieha nejaký ebiker. Nechcem kategorizovať, ale väčšinou ide o zrelších pánov s nejakým tým kilečkom naviac.

Má ale ebike čo ponúknuť aj bežnému bikerovi na vrchole svojich fyzických síl?

Poďme to zistiť.

Prečo preboha ebike alebo: „Aj ty Brutus?!“

Osobne mám k ebikom neutrálny názor. Na bikových fórach u tvrdého jadra „ozajstných“ cyklistov panujú konštatné vlny nevôle striedajúce sa s hnusom, ba dokonca až nenávisťou.

V ozajstnom živote či v lese mi elektrické bicykle neprekážajú. Som zástancom liberalizmu, nech si každý robí, čo chce, pokiaľ neobmedzuje ostatných. A pokiaľ fučím do kopca a niekto ma s úsmevom predbehne za pomoci motora? Pokiaľ je to bez emisií, nemám s tým najmenší mentálny problém.

Bol som svedkom ako sa mnohí, o svojej pravde presvedčení bikeri ohradzovali, že závody ebikov nedávajú zmysel a nemali by byť súčasťou MTB podujatí. Tento segment cyklistiky však neustále rastie a je to spôsobené nielen ponukou, ale hlavne dopytom zo strany kupujúcich.

S ebikom ako súčasťou cyklistiky sa teda musí každý vyrovnať po svojom.

Aby som si ale urobil vlastný triezvy názor, neostávalo mi nič iné, iba vyskúšať si jazdu s elektrickým asistentom na vlastnej koži/ tele.

Čo je vlastne ebike alebo premena na „motorkára“

Argumentom ecyklo nevrlých často býva, že ebajk už vlastne nie je bicykel, ale motorka. Základný rozdiel je však v spôsobe pohonu.

Veľká väčšina ebikov funguje totiž na spôsobe elektrického asistenta, a teda elektromotor sa zapne a pracuje jedine za podmienky šliapania do pedálov. Teda filozofia – nepedáluješ = nehýbeš sa.

Aby sa predišlo nejasným konfrontáciám na bežných komunikáciách, ebike má svoje miesto aj legislatíve EÚ a stále v doprave vystupuje ako bicykel a nie ako jednostopové motorové vozidlo (motorka).

Nenápadná pohonná jednotka dokáže vyvinúť prekvapivú silu legislatívne limitovanú hranicou 25 km/h

Zádrheľ je teda v tom, nech už máte od výroby akokoľvek výkonný motor, žiaľ/ našťastie vďaka obmedzeniam EÚ je jeho maximálna rýchlosť elektrického pohonu limitovaná hranicou 25 KM/h.

V temných zákutiach internetu však možno nájsť možnosti a osoby, ktoré ochotne odstránia továrenské obmedzenia a „načipujú“ ebike (dokonca s bločkom) spoločne s Vašou trojvalcovou 1,2l Fábiou spôsobom, že stávka na ich rýchlostné závody už nebude tak jednoznačná v prospech auta. Touto úpravou však staviate ebike mimo zákon a Bicyklizmus.sk ako uvedomelý portál takéto zásahy rázne odmieta.

Elektrobicykel v reále

Počas nasledujúcich niekoľko dní mám možnosť testovať slovenský elektrobicykel EASYBIKE MI5 27.5″. Z ich ponuky si vyberám horský bicykel, čo je každému, kto aspoň raz navštívil túto stránku jasné –  http://www.easy-bike.sk/elektrobicykle/terenne-bicykle/

EASYBIKE MI5 27.5″ – jediná úprava oproti originálnemu setupu bolo vymenenie dlhého predstavca za 45 mm bratranca. Zlepšila sa tým ovládateľnosť v teréne

Volím dnes už štandardný rozmer, a teda bicykel s 27,5 palcovými kolesami.

Ebike za trojcifernú sumu bez DPH?

Alebo ebike za sumu, za ktorú normálne nemožno zohnať nový karbónový bicykel?

Alebo inak, prvý ľudový ebike?

Na prvý pohľad EASYBIKE MI5 27.5″ vyzerá „obyčajne“ v dobrom slova zmysle. Baterka je integrovaná do rámu a naoko nepôsobí rušivo. Pohonná jednotka nie je uložená v strede, ale v zadnom náboji.

Batéria esteticky integrovaná v ráme

Priaznivá cena si ale pýta kompromisy, takže nečudo, že výbava a komponenty takéhoto elektrobicykla budú z nižších modelových tried. Mechanické kotúčové brzdy, základná sada Shimano Tourney, hodne konzervatívny kokpit s úzkymi rajdami ale dlhým predstavcom. Na bežné vozenie v nenáročných podmienkach však všetko úplne postačuje. Pneumatiky Schwalbe Smart Sam v základnej performance zmesi zvládnu za suchého počasia aj nejaký ten terén, vďaka dezénu sú pomerne rýchle aj na asfalte.

Riadiaca jednotka s jednoduchým ovládaním

LCD jednotka na riadidlách pripomína tachometer, je ľahko čitateľná a ovládateľná. Rátať ale treba s väčším množstvom kálbov, teda faktom, ktorý sa ja osobne snažím pri štandardnom bicykli čo najviac eliminovať.

Z diaľky sú teda vizuálne rozdiely v zástupe ostatných bicyklov minimálne.  Rozdiel oproti „obyčajnému“ bicyklu však cítiť pri manipulácii. Spevnený rám s pohonnou jednotkou a baterkou je naozaj obézny a zniesť ho napríklad dolu schodmi predstavuje seriózny silový tréning.

Samotná prvá jazda

Prejdime od slov k činom. Vyslišiac dobré rady skúsených, na ebiku tak ako takmer v každej sfére, netreba hneď začať zhurta. Prvých pár metrov jazdy som si preto dal pekne s vlastnými silami a až neskôr a postupne dávkoval intenzitu asistencie.  A že je z čoho pridávať, pretože EASYBIKE MI5 má až 6 stupňov intenzity.

Pri rozjazde s čisto vlastnými silami negatívne cítiť vysokú hmotnosť bicykla, a to najmä v stúpaniach. Keď sa však stroj rozbehne, pocity sa vyrovnajú jazde na bezmotorovom bratrancovi. Spodná rámová trubka hosťujúca batériu je trochu širšia na rozdiel od bežného MTB, pri pedálovaní však nijako neobmedzuje.

Po pár minutách úvodného zžitia s novým bicyklom zapínam elektromotor. Začíname striedmo, asistenciou na úrovni 1. Pri jemnejšom stúpaní dostávam mierne nakopnutie a pri bežnej kadencii hneď cítim, že idem rýchlejšie.

Dole trailom… tu motor netreba

Postupne pridávam intenzitu až sa dostávam na najvyšší stupeň. Tu už motor citeľne pomáha a ja idem naozaj svižne, napriek tomu veľmi ticho. Akonáhle však prekročím zákonom stanovenú hodnotu 25 KM/h, motor sa vypína a buď ďalej dupem do pedálov vo svojej réžií alebo poľavujem, pričom motor opäť podáva pomocnú ruku (alebo v tomto prípade nohu?) ak klesnem pod danú hodnotu.

Poľaviť ale neznamená prestať pedálovať. Ak totiž prestanem otáčať kľukami, motor sa zastaví a bicykel po pár metroch zotrvačnosti tiež. Argument, že ebike je pre lenivých, preto nie je úplne na mieste.

Pocity vcelku zaujímavé, pre mňa úplne nové a úprimne – z prvoti sa neubraňujem úsmevu.

Aby som ale vedel objektívne zhodnotiť celý koncept a vlastnosti ebiku všeobecne, potrebujem mať v nohách (a v motore) viac kilometrov.

Ako to moje vnímanie po prejdení 100 km zmenilo, sa dočítate v samostatnom článku: Po 100 km ebiku

Dovtedy sa vidíme na traili.