Gerlaching za deň / Malé Karpaty = cyklistická matematika 2/2

V pokračovaní článku sa bude opäť počítať. V úvode si prv ujasnime pojem z nadpisu:

Gerlaching: slovenská odnož Everestingu, kde za jednu jazdu na bicykli na vybranom úseku treba prekonať prevýšenie Gerlachovského štítu, teda 2655 výškových metrov.

Prečo vlastne gerlaching? Pokiaľ si nečítal prvú časť, rýchlo to naprav a pochopíš:

Everesting za mesiac / Malé Karpaty = cyklistická matematika 1/2

Gerlaching za deň?

Základom úspechu je okrem prípravy, identifikovanie vhodnej lokality. Chcel som niečo v tieni, keďže leto malo už pomerne silný nástup. Tiež s prístupom k vode, prípadne bufetom a teda nie úplne odľahlé, aby ma motivovala aj prítomnosť ľudí.

Mal som v hľadáčiku viacej miest, ktoré sa nachádzajú neďaleko môjho bydliska, ale z rovnice sa napokon vyškrtli z týchto dôvodov:

1. Kopec je cez víkendy až moc rušný
2. Cesta má hrubý povrch na cestný bicykel
3. Kopec je krátky a teda musel by som ho dať príliš mnoho krát (Hlboká cesta cesta v Horskom parku by musela byť pokorená 90-krát, čo je psycho už len na počítanie)

Napokon vyhralo stúpanie v Bratislavskom mestskom parku medzi 2. kameňolomom k turistickému rázcestiu „Za Kačínom“.

Podľa mapy.cz by malo ísť o cca. 1,3 km dlhé stúpanie s prevýšením 93 metrov. Priemerný sklon je len okolo 7%. Aj s rezervou si teda vravím, že kopec budem musieť dať dovedna asi 30 krát.

Cestu dobre poznám. Je tam skvelý asfalt, 90% bude po celý čas v tieni a dole na lúke je studnička s pitnou vodou, takže nebudem mať smädu. Na papieri to znie ako ideál.

Príprava

Svoj hlinikový gravel vymieňam za parádne tuhý cesťák Bianchi Oltre XR2 z požičovne www.procyclingrental.sk. Nízka hmotnosť a úzke plášte budú exkluzívnym benefitom. Kolega Igor dáva bike dokopy a mení mi kazetu s o niečo väčším rozsahom. Teda budem jazdiť v setupe 50/34 kľuky a 30 zubová kazeta.

Nakupujem sypačky a dávkujem ionťák do porcií presne pre bidon. Ako sa neskôr ukázalo, so sladkým som to prehnal… ale nepredbiehajme.

Z víkendu si vyberám nedeľu, keďže na sobotu hlásia pomerne chladno a dážď, ktorý napokon prišiel. Nedeľa má byť naopak teplá a bez zrážok.

Celú výzvu trekujem na spoľahlivý Wahoo Elemnt. Pre väčšiu presnosť a problémy s GPS signálom v Karpatoch používam senzor rýchlosti a tiež hrudný pás Wahoo Tickr, aby som to v zápale boja moc neprepálil. Cieľ je neísť s tepom do červených čísel, aby som sa zbytočne neunavil.

Deň G… teda D.

Ráno vstávam bez budíka už za svitania, nerušene vyrážam na miesto štartu. Čaká ma asi 7 kilometrov rozohriatia. Okolo pol siedmej som pripravený štartovať. Zapínam svoje Wahoo a ideme na to.  

1.kolo – je pomerne chladno, čo pocítim najmä pri zjazde. Uf, neviem, či toto dám ešte 30 krát… Koliečko mi trvá približne 10 minút.

2.kolo – je mi jasné, že trať si „skrátim“ a teda posledných pár metrov stúpania, ktoré ale nasledujú po pomerne dlhej rovinke skipnem, aby som si ušetril zbytočné metre po rovine, ktorá bude navyše počas dňa na slnku. A to aj za cenu 1-2 kôl naviac.

5. kolo – začína sa mi ísť pomerne dobre, hoci akurát pri výšľape sa zohrejem tak, aby mi cestou smerom dole ostalo opäť zima

8. kolo – prvý krát zosadám z bicykla. Cikpauza

10. kolo – toto mal byť prvý psychologický míľnik, kedy som si vravel, že to musím dať po celý čas v sedle. Že som v tretine a potom to nejak pôjde. Ešte kolo teda dám. Najmä keď si uvedomujem, že pri zjazde už mi nie je zima.

11. kolo – tu si dávam pauzu, čas na pokrm, posedenie pri studničke a zarobenie ionťáku

14. kolo – hneď v prvých metroch pokorím hranicu 1000 metrov prevýšenia. Radosť na jednej strane nahlodáva mierna depka, keďže krátením pôvodne rátanej trate mi je jasné, že budem musieť spraviť viac než pôvodných 30 (aj s rezervou – haha, ja rojko) výšľapov.

16. kolo – už je takmer desiata hodina  ranná a z takmer nikoho pred siedmou začína byť na „mojom“ kopci pomerne rušno. Počas jedného výšľapu ma predbiehajú traja rôzni borci, čo mi na motivácií príliš nepridá. Hlavne sa nenechať strhnúť nejakým hecovaním a držať si pekne svoje tempo a tepy mimo červených čísel.

19. kolo – ďalší osobný psychologický míľnik je Kľaking. Kľak je kopec na severnej hranici Hornej Nitry, môjho rodiska, ktorý je spätý s mojou mladosťou a má uctihodnú výšku 1,352 m.n.m. Imho, stále s mi ide pomerne dobre.

21.kolo – niekto kričí moje meno a je to nik iný, ako kolega Igor, ktorý mi prišiel poskytnúť morálnu podporu. Padne mimoriadne vhod. Dávam si pauzu, Igi mi priniesol nejaké lakocinky pod zub, vylezie so mnou raz kopec, aj keď je na horáku a porobí nejaké foto. Full service.

24. kolo – Igor ma opúšťa a rauš z jeho prítomnosti sa rýchlo vytráca

25. kolo – pokorujem 2000 výškových, chuť oslavovať ale akosi neprichádza

27. kolo – prechádzam krízou. Začína sa mi ísť ťažko. Na tých pár metroch na priamom slnku je na pravé poludnie naozaj teplo a zo mňa tečie ako z pornoherca po jeho životnej scéne.

28. kolo – chcem to už mať za sebou. Fyzicky som zatiaľ vcelku ok, ale psychika začína byť frustrovaná. Asi ako spôsobom, keď sa bavíte o politike s vašimi starými rodičmi.

29. kolo – z osobnostnej krízy ma vytrháva pozitívna náhoda a začínam veriť, že dobré veci sa dejú. Pod kopcom stretávam vysmiateho kamaráta Saja, ktorý síce zbiera KOMy smerom do kopcov, takže cestou hore mi zdrhá, ale dodal mi dve kolá povzbudzujúcej spoločnosti.

31. kolo – nohy mám ako betón, dokonca morálne klesám spôsobom, že na posledných metroch pedálujem v stojke. Nepomáha ani mega hnusný ionťák, ktorého vzorku som niekde obdržal a za cieľom oprobovať niečo nové, mám dôvod vulgarizovať sám seba.

32. kolo – ak mi ešte hlava slúži pri mojich počtoch, myslím, že som nastúpal vytýčený everesting počas júna. Ale idem ďalej.

34. kolo – na samotnom vrchole kopca stojím a pozerám na Wahoo – 2656 metrov prevýšenia. Je to tam! GPS zariadenia vraj občas zaokrúhľujú, a nerád by som gerlaching nedal, kvôli technickej nezrovnalosti. Tak volím ešte kapurkove kolo istoty.

35. kolo – ešte jedno kolo na istotu mi zabezpečuje sladký pocit víťazstva. Everesting aj gerlaching je za mnou. Motivácia sa prejavuje a chytám druhý dych, že by som možno ešte pár kôl dal. Ale to niekedy nabudúce…

Napokon to vyšlo na 34 výstupov + jeden istoty, 87 kilometrov počas 5 a pol hodiny čistého času v sedle.

Totálne nechápem, ako niekto môže dať everesting za deň, keďže ja som so svojím výkonom v podstate v tretine. Tiež palec hore, ak do tohto ide niekto na horáku.

Ale aj foter ako ja, si z tohto vzal lekciu.

Čo som za mesiac everestingu/ deň gerlachingu zistil?

• cestní cyklisti sa medzi sebou zdravia oveľa intenzívnejšie ako horskí (samozrejme medzidruhové zdravenie cesťák – horák a naopak nefunguje vôbec)
• pred podobnou výzvou treba poznať svoje schopnosti a limity a s tým súvisí ďalší bod…
• …akonáhle poviete verejne, že čo máte v pláne, resp. čo ste dosiahli, nájde sa kopec majstrov, ktorí vám budú hovoriť, čo ste mali spraviť inak, lepšie, resp. čo ste nespravili
• opäť som posunul hranice trpezlivosti mojej drahej, ktorá ma videla vo viacerých cyklistických outfitoch, ako je podľa jej slov vhodné.  Za jej neskonalú trpezlivosť jej touto cestou verejne ďakujem

Vidíme sa na trailoch… ale aj na ceste