Jednoprevodník, jednopíla, jednoplacka… Tento trend rezonuje MTB priemyslom už pár rokov. Sram, akož to ostrieľaný harcovník tlačí, resp. umožnil mnohým výrobcom stavať rámy bez nutnosti myslieť na prešmýkač. Jeho potreba sa totižto vytráca. Komponenty na horských bicykloch za posledné obdobie prešli naozaj raketovým a radikálnym vývojom a dnešné kazety poskytujú taký prevodový rozsah, ktorý poskytuje dostatočné prevodové spektrum ako hobby jazdcom, tak aj pretekárom.

A čo je pre bežného spotrebiteľa, ktorý púšťa bankovky z ruky nie veľmi ochotne pozitívne, ceny začínajú padať na veľmi priateľnú úroveň.

Po sezóne a pol a cca. 1800 km by sa zišlo vymeniť aj komponenty radenia ako reťaz a kazetu.

A keďže ja ako ostrieľaný bicyklista nebudem sedeť v kúte, rozhodol som sa môj enduro bicykel upgradnuť na jednoprevodník spolu s výmenou kazety s dostatočným počtom prevodov, ktorá by ma mala dostať na kopec aj v sedle.

 

 

Prečo jednoprevodník, alebo bude mi 1×10 stačiť?

Keďže nerád bicykel do kopca tlačím, chcel som naištalovať kazetu s čo najväčším počtom zubov, teda s prevodom dostatočne ľahkým na to, aby som sa v sedle vedel vydriapať na vrchol bežného kopca.

Treba totižto rátať s faktom, že po prechode z 2×10 na 1×10 stratím najľahší a najťažší prevod. S enduro bicyklom však jazdím v drvivej väčšine po malokarpatských lesoch, ktoré mám za domom. Teda asfaltové presuny (ťažké prevody) sú minimálne a na výšľapy (ľahké prevody) nie zas tak smrtiace, aby som to neustál.

Parťákom na novších typoch bicyklov, ktorí majú vo veľkej väčšine Sram 1×11 a s ktorými chodím jazdiť, to vačšinou kondične problém nerobí, tak si vravím, prečo nie?

 

10 rýchlostná kazeta sa dá zohnať so 42 zubmi na najväčšom, poslednom pastorku. Cena pod 50€ je príjateľná, dosť ušetrím objednaním prevodníka z Číny – tu som sa zmestil dokonca do jednocifernej sumy (v € samozrejme).

Dopredu putoval ovál/ asymetrický/ narrow wide prevodník, ktorý by mal moje pedálovanie zefektívniť. To sa pri osekaných ľahkých prevodoch iste zíde. Filozofia oválnych prevodníkov bola prebratá z cestnej cyklistiky, kde ich využíva aj také eso ako napr. Chris Froome, šampión z Tour de France.

Tak za skúšku to stojí.

 

 

Upgrade na 1×10 – montáž samotná

V skratke uvádzam, ako som si v domácich podmienkach premontoval staré radenie na nové. Tu treba byť obozretný a vopred si zistiť kompatibilitu jednotlivých dielov. Bikové fóra nech slúžia ako studnica nápadov.

V mojom prípade prehadzovačka Shimano Shadow + by mala pobrať 42 zubovú kazetu. Budem si však musieť zohnať dlhšiu b-skrutku, ktorou centrujem vzdialenosť prehadzovača od najväčšieho pastorku. V železiarstve za pár centov. Tým, že odstránim dvojplacku musím rátať aj s vycentrovaním reťazovej linky, teda podložiť pílu 2 mm podložkami, aby som mal reťaz v jednej rovine približne medzi piatym a šiestym prevodníkom.

Tiež si treba uvedomiť, aké náradie budeme potrebovať. Istotne sa nezaobídeme bez sťahovacieho kľúča na kazety s tzv. bičíkom (nutné len pri demontáži kazety), adaptéra na (de)montáž kazety (prípadne sa predáva ako celý kľúč), imbusov alebo torxov – záleží na type kľúk.

 

Poďme na to!

 

Najprv odmontujeme reťaz. Ja osobne preferujem tie s rýchlospojkou. Demontovať sa dá aj pomerne jednoducho s kombinačkami. Vytiahneme lanko z prešmýkača a môžeme odmontovať aj ľavé radenie s bovdenmi.

 

Pokračujeme demontážov kľúk, ale tu odporúčam pred tým povoliť skrutky držiace jednotlivé píly. Ak nemáte zverák, ktorý môžete použiť, ide to oveľa ľahšie, kým sú kľuky v ráme. V mojom prípade totiž držali ako prilepené. Pomohla hrubá sila. Len bacha na strhnutie závitov!

 

Kľuky v mojom prípade šli dole pomocou špeciálneho sťahováka. Záleží od druhu a výrobcu. Štandardy sa tu hľadajú ťažko. Rovnako ako aj pri uchytení prešmýkača, keďže možností je niekoľko.

 

Z kľúk dáme dole oba prevodníky, u mňa aj rockring a namontujeme nový prevodník. Ako som spomínal, prevodník podložíme 2 mm podložkami z vnútornej strany, aby sme dosiahli čo najoptimálnejšiu reťazovú linku. Inými slovami, aby sa nám reťaz príliš nekrížila a radila bez problémov.

 

Následne sa môžeme pustiť do výmeny kazety.

 

Keďže francúzsky kľúč sa na uchytenie sťahováka kazety neosvedčil, kamarát posunul do akcie prastarý kľúč, ktorý ani neviem popísať. Vlastne je to ten istý, ktorého piktogram nájdete na dopravnej značke „servis“. Robotu si však splnil na výbornú. Kazeta povolí a môžeme ju stiahnuť. So starou kazetou nech každý naloží ako uzná za vhodné.

 

Orechu po dlhej dobe na svetle doprajeme trochu opatery. Starú vazelínu vyčistíme a doprajeme mu štedrú vrstvu novej. Prebytky očistíme.

 

Nasadíme novú kazetu. Trochu hlavolam, dostať správne jednotlivé prevodníky do drážok na kazete. Dávame bacha, aby šli všetky v správnom poradí a smere. Zatiahneme.

 

Pred nasadením do kolesa skontrolujeme či nie je nikde vôľa a všetko sedí ako má. V prehadzovačke vymeníme dorazovú skrutku a môžeme nasadiť koleso do rámu.

 

B-skrutku dotiahneme tak, aby sa reťaz mohla bez drhnutia, ale ani nie s veľkou medzerou plynulo krútiť aj na najväčšom 42 zubovom pastorku. Týmto ťahom sa môže prehadzovač o niečo vychýliť. Preto bude s veľkou pravdepodobnosťou nutné pohrať sa aj s dorazmi prehadzovača pri najväčšom a aj najmenšom pastorku. Toto je jemná robota, ktorá mne až tak nejde. Preto som dorazy šteloval až pri nahodení reťaze samotnej.

Reťaz som použil pôvodnú, mienim ju vymeniť, keď celý systém trochu sadne. Predlžovať som ju v mojom prípade nemusel, toto však môže byť veľmi individuálne.

 

Najväčšie problémy pri prerábaní?

Pri domácej prerábke, ghetto upgradoch,či práce „na kolene“ býva veľká výzva sfunkčniť celý systém tak, aby šľapal bez obmedzení. Hladko, ticho, bez škrípania, cvrlikania a plynulo. To sú mnohokrát protichodné požiadavky.

V mojom prípade (10 zubová kazeta) bola najväčšou výzvou nastavenie reťazovej linky tak, aby bola v rovine niekde medzi piatym a  šiestym pastorkom. Aby radenie fungovalo plynulo na najťažšom, ale aj najľahšom prevode.

Po pár kilometroch však celý systém sadol a po správnom nastavení dorazov radí plynulo a spoľahlivo. Stále to však nie je 100% rovné originálnemu setupu, avšak svoje spraví aj výmena reťaze – 10 rýchlostnú nahradí 11 rýchlostná. Tá je plne kompatibilná a mala by priniesť isté zlepšenie. Cenovo je takmer to isté, takže prečo nie?

 

O čo prichádzam pri jazde na jednoprevodníku?

Treba rátať s faktom, že prerobením prichádzame o krajné prevody kompletného 2×10 prevodového spektra. V akej miere sa dá predstaviť, resp. vypočítať cez prevodovú kalkulačku, ako napríklad táto tu.

Bude nám to teda stačiť na pohodlnú jazdu?

To je individuálne. Mierne pokročilému cyklistovi určite.

V mojom prípade som sa trochu obával straty najľahšieho prevodu. Pri dĺžke mojich výjazdov a ich charaktere však prevod 32×42 zubov postačuje. Kondične priemerný cyklista by však nemal mať vážnejšie problémy.

Tak isto aj najťažší prevod v lese nechýba. Keby však nemám les za humnom a som nútený absolvovať dlhé presuny po asfalte, možno by som hovoril inak.

 

Mýty o padaní reťaze ani pri spätnom pedálovaní, sa v mojom prípade nepotvrdili.

Preto verím, že plusy prevažujú nad mínusmi.

 

 

Čo mi jednoprevodník priniesol?

• Jednoduchosť. Celý systém je oveľa jednoduchší, radenie intuitívnejšie a nemusím sa báť kríženia reťaze.
• Tak isto máme o lanko a bovden menej, teda pokaziť sa na bicykli môže nie 15 625 ale len zvyšných 15 596 vecí, čo je na celoodpruženom bicykli vcelku výhra, nie?
• Úspora hmotnosti. Keďže zmizla ľavá páčka radenia, kabeláž, dva prevodníky (+ v mojom prípade aj rocking) nahradil jeden.
• Narrow- wide prevodník mi drží reťaz naozaj znamenite. Pri preraďovaní na dvojplacke mi reťaz sem tam spadla. Pri jednoprevodníku sa mi to doteraz nestalo. Reťaz nepadá a netreba ani vodítko.
• Na záver mi nedá, pre mňa celý systém vyzerá oveľa viac sexi.

 

Mnohé nové rámy, najmä celoodpružených bicyklov sa začínajú konštruovať bez možnosti namontovania prešmýkača. Riadiace sady s jednoprevodníkmi začínajú poskytovať dostatočný rozsah prevodov nie len pre bežné, ale už aj pretekárske jazdenie.

Preto vdýchnuť staršiemu bicyklu modernejší look nie je taký problém. Najmä ak sa ceny jednotlivých komponentov, ale aj nových 1×11 setov začínajú pohybovať v naozaj zaujímavých rovinách bez toho, aby spôsobili prievan v peňaženke.

Verím, že otrlejšiemu a fyzicky priemerne zdatnému cyklistovi takáto prerábka prospeje. Za mňa rozhodne áno. Každopádne ešte pár rokov potrvá, kým sa nadobro zbavíme prešmýkačov. Ak teda vôbec.

Pri bikovaní ide hlavne o zábavu a dobrom pocite z jazdy. Bez ohľadu na to, čo sa nám pokúša nanútiť celý bikový priemysel prostredníctvom stále nových trendov.

Ak sa po dobrom dni strávenom v sedle vrátite domov s úsmevom, potom nezáleží, či vpredu vozíte jednoprevodník, dvojplacku, alebo dokonca archaickú trojpílku.