Došiel na psa mráz, tak pod nátlakom superlatív z každej strany, som sa rozhodol predsa len vyskúšať jazdiť na bicykli bez duší. A tým nemyslím bez rozmyslu (predsa len živím rodinu), ale prejsť na bezdušový systém kolies. Môj bicykel má na to od výroby dobré predpoklady, šlo však najmä o osobný pocit hecnúť sa. A o tom bude nasledujúci článok.

 

Faktory „za“ MTB jazdu na bezdušových plášťoch

Prechod na tubeless by podla dostupných zdrojov na internetoch mal priniesť najmä:

• Nižšia hmotnosť – malo by platiť pre hmotnosť v plášti, že tesniaci tmel < duša. A pár nanogramov možno ušetriť faktom, že bezdušáky možno jazdiť pri nižších tlakoch, i keď pri 15 kilovom enduro biku je tento fakt skôr úsmevný.
• Menšia náchylnosť na defekty – beriem ako najväčšiu devízu, aj keď samotné enduro plášte sú (podčiarknuté skúsenosťou) hodne odolné. Oprava defektu v bikeparku a najmä vyzúvanie/obúvanie TR plášťa v teréne ma raz stálo veľa času a energie. Najmä v sviatočnom období, keď sa dostanem raz za čas do bikeparku, už niečo obdobne demotivujúce nechcem zažiť.
• Lepšie jazdné vlastnosti – gumy bez duše môžu byť jazdené bezpečne na nižších tlakoch, čo by sa malo prejaviť najmä žehlením vyzývavejších povrchov, napr. prejazdom koreňov a kamenných pasáží.

 

Aký systém má vlastne môj bicykel?

Na trhu existuje niekoľko základných typov (bez)dušových systémov pre horské bicykle. Pre samotnou montážou je nutné zistiť, čo je vlastne súčasťou vášho bicykla, aby to napokon všetko pekne, bezpečne a efektívne fičalo. A samozrejme čo všetko si treba pre prerábkou vopred zabezpečiť.

UST ráfy z vnútornej strany nemajú diery po niploch. Ak ste šťastným vlastníkom tohto typu, čaká vás pomerne jednoduchá montáž. Netreba z vnútornej strany lepiť tesniacu pásku, teda o jeden krok, kde možno pochybiť menej. V kombinácií s originál UST plášťami dokonca nie je nutné použiť tesniaci tmel. Tieto ráfy a plášte sú pomerne drahé.

TRL / TR – tubeless ready systém (alebo TNT) je podobný UST, keď však pozrieme do vnútornej strany ráfu, vidíme diery na niple, teda musíme rátať s tesniacou páskou a tmelom, ľudovo mliekom. Originál TRL plášte sú dnes bežne dostupné od takmer každého výrobcu pneumatík. Marketing funguje naplno aj v označovaní od jednotlivých značiek, v globále je to však viac menej to isté. V cenových reláciách sa pohybujú niekde v strede ponuky, sú síce lacnejšie ako UST, ale stále za jeden plášť môžno vycálovať viac ako za zimnú pneumatiku na otcovu Fábiu.

Obyčajné klasické ráfy je tiež možno prerobiť na bezdušáky pri použití TRL plášťa, ale aj obyčajného klasického plášťa. To napríklad pomocou tesniacej vložky. Na internete možno nájsť množstvo zlepšovákov a ghetto riešení, ktoré stláčajú cenu radikálne smerom dole, ale o tom nabudúce. Takúto konverziu by som nechal na otrlejšieho bikera. Ak máte totiž problém napríklad aj so zložením nového IKEA nábytku, pri problémoch v teréne môže byť oprava takéhoto systému zdrojom nevyčerpateľnej frustrácie a nervov a prerásť až do konštatnej nechuti k cyklistike. A to predsa nechceme.

 

DIY – Prerábka na bezdušáky v domácich podmienkach

Spomenuté vyššie – je nutné zistiť aký presný typ ráfu a plášťa budete chcieť spojazdniť ako tubeless. V mojom prípade ide o kombináciu ráfov MAVIC EN323 vnútornej šírky 23 mm a 2,35 palca širokých pneumatík Michelin WILDROCK’R MAGI-X vpredu a WILDGRIP’R GUM-X vzadu.

 

Z mnohých videí, čo som zhliadol mi uvedené príde ako najvýstižnejšie. Odporúčam pozrieť na úvod a pre inšpiráciu.

Keď už sme plní teórie, prejdime na prácu samotnú, kde možno naše poznatky pretaviť na hmatateľné výstupyn a to všetky v 8 krokoch:

 

1. Príprava a čistenie

Možno oponovať, že úvodný krok nie je potrebný pri nových komponentoch. Ja by som však odporučil vyčistiť ráfy aj pnuematiky za každých okolností. Nie je totiž jasné, kde a ako boli skladované a v budúcnosti nehodláme babrať sa s ježkami. Tzv. ježkovia vznikajú z nečistôt vo vnútri pneumatiky, na ktoré sa obalí tmel a výsledná guča bordelu pripomína onoho milého fučiaceho tvora.

Ja už som ale jednu sezónu na kolesách odjazdil, takže kúpeľ (nie môj, ale kolies) pred samotnou akciou bol nutnosť.

 

U mňa osobne bolo najväčším utrpením zhodiť plášť z ráfu a neskôr ho nahodiť späť. Moje plášte sú však známe svojou nepoddajnosťou, čo napr. pri Maxxisoch až taký problém nie je. TR plášte pri demontáži je najprv nutné uvoľniť z pätky ráfu montpákou a potom tlačiť smerom do vnútra ráfu, aby sa z neho následne dala ľahko demontovať pneumatika. Tiež pomohlo uvoľnenie doťahovacej skrutky držiacej ventil duše.

 

Ráfy som následne poriadne očistil a odmastil. Duše sa nadobro nezbavujeme, pri rozseknutí plášťa v teréne a vzniku diery väčšej, akú mlieko dokáže zaceliť, sa totiž duša bude hodiť ako plán B na dojazd domov.

 

2. Nalepenie pásky do ráfu

Tento krok je irelevantný, ak ste šťastný majiteľ UST ráfu. V našom prípade však na suchý ráf nalepíme pásku,ktorá bude tesniť únik vzduchu cez diery na špice. Ja som použil špeciálnu pásku z bike shopu. Aj keď niekde som čítal, že to ide aj obyčajnou, čím sa usporia nejaké tie finančné prostriedky, pri premiére som to neriskoval. Šírka pásky by mala byť rovná, prípadne väčšia vnútornej šírke ráfu. V mojom prípade 25 mm široká páska v 23 mm ráfe – sadla ako riťka na šerbeľ.

 

Lepiť začínam nejaké 3 cm pred dierou na ventil. Na obrázku hore sa ventil nachádza cca na úrovni malíčka. Páska pri lepení musí byť napnutá. Prelepíme ráf po celom obvode a pásku odstrihneme cca. 3 cm za ventilom. Okolie ventilu je teda v malej časti prekryté dvoma vrstvami. Pri obyčajnom ráfe by som možno zvážil 2 vrstvy pásky, ako niektoré zdroje odporúčajú. V mojom prípade to nebolo nutné, čím som opäť ušetril nejaké tie nanogramy.

 

Keď je páska nalepená po celom obvode, je nutná kontrola, či je jednak správne, ako aj či nie sú vytvorené vzduchové bublinky. V mojom prípade, keď som na pásku vyvíjal tlak a prešiel po celom obvode, pekne sadla na okraj ráfu. Ak som našiel prípadne vzduchové bublinky, vytlačil som ich. Ráf z vnútornej strany nebol úplne hladký. Na niektorých miestach vidieť, že páska je mierne vydutá na nerovnostiach. V globále to však nespôsobuje žiadne problémy, keďže na svoju prácu čaká aj mlieko.

 

3. Inštalácia tubeless ventilu

Na bezdušáky je nutná kúpa špeciálneho tubeless ventilu. O nejakej ghetto alternatíve som sa nedočítal. Tu opäť môžu vyvstať otázky ohľadom dĺžky samotného ventilu, keďže na trhu ich existuje niekoľko – od 30 až do 75 mm. Že dĺžka nie vždy rozhoduje platí na MTB dvojnásobne, my preto volíme okolo 32 – 35 mm. Cena tiež nie je indikátor, aj lacnejšie si plnia svoju úlohu uspokojivo. Nápomocné je, ak súčasťou balenia je ak nástavec na odskrutkovanie jadra ventilu – ten sa zíde neskôr pri hustení vzduchu.

 

Nad dierou pre ventil v ráfe spravíme ostrým predmetom malú dierku. Dobré je voliť naozaj ostrý nástroj, odporúčam okrúhleho rázu, ako napríklad malý krížový skrutkovač. Robíme totiž dieru cez dve vrstvy vcelku odolnej a napnutej pásky, preto ak by sme zarezali nožom hlbšie, diera pre ventil by sa mohla neprimerane roztiahnuť. Ventil sám o sebe má tvar náboja, takže si s trochou sily spraví cestu.

 

Do diery vložíme ventil a tesniacou skrutkou zatiahneme na doraz. Ak bola pôvodná diera nie veľká, ventil po naskrutkovaní sadol tak, že v okolí gumy tesní takmer dokonale.  Istú prácu samozrejme spraví aj mlieko, ale načo mu (prípadne sebe pri prípadnom opätovnom prelepovaní) pridávať.

 

4. Nasadenie pneumatík

Ja osobne som ešte raz skontroloval čistotu pneumatík, hlavne vnútri.

Pneumatiky začínam nasádzať na náprotivnej strane ventilu. Tým šťastnejším sa podarí pomerne ľahko, akurát je nutné dať bacha pri nasádzaní v oblasti ventilu. Ten by už mal mať svoje pevné miesto – hotoví na ďalší krok:

 

5. Nahustenie tubeless pneumatík

Keď máme gumy správne nasadené, môžeme sa pustiť do ich hustenia. Ja som použil nožnú hustilku a veľmi mi pomohlo odstránenie jadra ventilu pred samotným pumpovaním.

 

Takto sa do kolesa dostalo viac vzduchu a ľahšie. Každopádne pumpujeme naozaj intenzívne, odmenou nech je charakteristické „puk“, značiace nastrelenie plášťa do pätky ráfu. Ja som síce nepukol, ale pri cca. 55 PSI som sa už ďalej nepohol, ale aj zistil, že nejako masívne mi nikde vzduch neuniká a plášť sadol ako má. Pri zadnom kolese dokonca dobre tesnil aj bez mlieka. Pred odstránením pumpy ešte raz skontrolujeme, či plášť sedí správne v ráfe po celom obvode.

 

6. Naliatie mlieka

Existujú 2 základné spôsoby naliatia tesniaceho tmelu do vnútra plášťa. Prvý je uvoľnením časti plášťa z pätky, naliatím požadovaného množstva mlieka a následným opatrným nahodením patky späť. Po mojich skúsenostiach s nahadzovaním plášťa však vyhrala možnosť dva – naliatím mlieka cez bezdušový ventil. Túto možnosť považujem za omnoho čistejšiu. Akurát ma stála cca. 15 centov za injekčnú striekačku. Niektoré mlieka však dostať už od výroby s nástavcom na takúto implementáciu.

 

Otázka za milión ostáva, koľko mlieka vlastne kolesu dopriať. Aj samotní výrobcovia to riešia lišiacky len uvedením intervalu – v mojom prípade 80 – 120 ml. Tu asi pomôžu skúsenosti. Ja som volil skôr uvedenú vrchnú hranicu – teda cca. 120 ml na koleso. Predpokladal som totiž (ako sa aj o malú chvíľu ukázalo), že jazdené kolesá asi nebudú tesniť na 100%. Napríklad pri nových plášťoch by som v budúcnosti kľudne šiel pod hranicu 100 ml na koleso.

 

7. Nahustenie plášťa a utesnenie mliekom

Hneď ako som mlieko nalial do kolesa, zaskrutkoval som späť jadro ventilu a pustil sa do fúkania. Opať fúkame čo to dá, teda na najtvrdšie možné. Po utretí potu som koleso párkrát pustil na zem, ladnými pohybmi pootáčal aby som sa uistil, že mlieko sa rozlialo po celom obvode z každej strany.

 

8. Kontrola a pochvala za dobre odvedenú prácu

V mojom prípade bolo hneď vidieť, že mlieko si robí svoju prácu. Otvory po netesnostiach tmel hneď zacelil.

 

Aby som si bol istý, že tmel sa ozaj dostal všade, kam treba, takto nahustené kolesá som nahodil na bajk a povozil sa trochu pred domom. Ani na druhý deň pocitovo kolesá nestratili vzduchu. Vypustil som ich na bežne jazdený tlak a po prvom výjazde, teda dákych dvadsiatich kilometroch všetko držalo tak ako má.

 

Rady a postrehy na záver

O skutočných pozitívach budem môcť hovoriť až s odstupom času. Každopádne sa k nim iste na týchto stránkach ešte vrátim. Po viac než týždni nejazdenia kolesá stratili tlak, takže možno bude nutné dopriať ešte trochu mlieka.

Mnohé online návody na internete vyzerajú až príliš jednoducho, aby boli pravdivé. V záplave internetových videí som našiel konečne aj jedno, ktoré odzrkadluje moje problémy a nechal sa ním inšpirovať.

 

Samotnej montáže som sa vcelku obával, ale trvala mi menej ako napísanie tohto článku. Preto ak stále váhate – nie je nad čím. Za zníženie rizika defektov a pri sčítaní ostatných pozitív to iste stojí za to!

 

Edit (11/máj/2018) – po roku jazdenia bez duší potvrdzujem správnosť rozhodnutia. Po cca. 1500 km jazdenia v rôznych terénoch je počet defektov presne nula. Mlieko, cca. 35 ml do každého kolesa som dolieval len raz po zime, kedy bicykel stál viac ako mesiac v pivnici. Od vtedy fičí ďalej bez problémov.