Horská cyklistika pre mňa vždy predstavovala hľadanie tých najlepších trás, singlov a zjazdov. Užiť si skvelý čas v prírode. Moment, keď sa pracne dostanem na vrchol kopca, lapám dych, ale zároveň viem, že nasledujúci zjazd bude stáť za to. Hlboké slovenské lesy, kde v danú chvíľu neexistuje nič len ja, trail a daný okamih. Chodníky, ktoré sú vyzývavé svojou náročnosťou, ale aj také, kde je jednoducho len radosť previesť sa.

Po úvode ako z typického bikového videa, kde nesmú chýbať kecy a slow-mo, teda prejdime k meritu článku.

Vďaka bicyklu som navštívil niektoré najkrajšie miesta, na ktoré by som sa možno po vlastných nedostal. Rôznorodý terén, náročnosť, príroda, vždy iné zážitky…

Ako ale nájsť takéto „dokonalé“ traily?

Najmä ak existuje toľko nadšencov, ktorí sprejazdňujú staré chodníky alebo nanovo stavajú výborné single. Ako nájsť v dnešnej dobe plnej preinformovanosti, práve to, čo hľadám (teda v mojom prípade hlavne náročnejšie single vedúce smerom dole)?

Zdroje, kde hľadám traily

V článku uvediem všetky zdroje, vďaka ktorým som minimálne raz narazil na výborný trail. K veľkej väčšine zdrojov je uvedený aj odkaz, ktorý presmeruje priamo na relevantnú stránku (teda bez obáv, nejde o spam reklamu ako tabletky na zväčšenie penisu a podobne) v novom okne tvojho prehliadača.

(Ostatní) bikeri

Človek je tvor spoločenský s potrebou obklopovať sa indivíduami podobnými jemu samému. V praxi – pri bikeroch to platí dvojnásobne. Moje najobľúbenejšie traily, prípadne tie, ktoré ma bavili najviac, mi boli odporučené, prípadne ukázané kamarátmi.

Stačí uplatniť princíp multilevel marketingu, rozhodiť siete a istotne sa k vám čoskoro dostanú odporúčania typu: „Kamošovi kamoši boli s partiou tam a tam a jeden týpek spomínal, že keď odbočíš na modrej za druhou zákrutou vpravo…“

O tomto bode pokoj. Keďže ale väčšinou, hlavne kvôli nedostatku času jazdím sám, prejdime na ďalšie body.

Bikové fóra

Všeobecne asi najnavštevovanejšie slovenské bike fórum je to na mtbiker.sk. A nadväzujúc na bod vyššie, tu sa možno dať dokopy s jedincami podobného druhu a hlavne lokálmi z danej oblasti, ktorú sa chystám navštíviť.

Buď požiadam o typy priamo na fóre určenému pre daný región, prípadne do správy kontaktujem nejakého aktívneho bikera z daného kraja, o ktorom viem, že jazdí veľmi obdobným štýlom ako ja. Pretože aktívni fóristi sú v drvivej väčšine aj veľmi nápomocní ľudia.

Oba spôsoby mi osobne zatiaľ vždy priniesli ovocie.

Oficiálne značenie – bikeparky, trailcentrá a cyklotrasy

Cyklotrasy

V tomto odstavci by som začal práve cyklotrasami, ktorých je na pomerne malom Slovensku neúrekom. Prebojovať sa k presnému číslu je ťažké, ba až nemožné, ale len taký Slovenský cykloklub sa stará o viac ako 10 000 (!) KM cyklotrás. Teda hovoríme o chodníkoch pre cyklistov, ktoré sú značené a legálne.

Pekný prehľad slovenských cyklotrás podľa krajov možno nájsť na stránke Slovenského cykloklubu – http://www.cykloportal.sk/

Cez vybraný kraj sa dá preklikať na jednotlivé cyklotrasy, ktoré sú pekne popísané – nechýba dĺžka, charakter, prevýšenie, náročnosť a samozrejme GPX na stiahnutie. Super. Podotknem však, že na peknej a prehľadnej mape chýbajú dáta pre bratislavský, bystrický a prešovský kraj.

Ide väčšinou o oficiálne cyklotrasy, na ktoré možno vziať celú rodinku, ale nájdu sa tam aj perly pre ostrieľanejších harcovníkov ako napr. hrebeňovka Považským Inovcom.

Obdobnú databázu s ešte väčším počtom trás spravujú aj naši bratia Česi: http://www.cykloserver.cz. Databáza trás je síce hodne neprehľadná, jej pozitívum mi však priblížil Petr z www.trail-busters.cz. Mapový podklad je na výbornej úrovni, kde sú kvalifikované jednotlivé cyklotrasy vrátane terénnych trás a singlov (fialová farba), čo je unikátne a pri plánovaní výjazdov zásadné.

Bikeparky

Nie je bikepark ako bikepark. Totižto napr. bikepark Malé Karpaty je oficiálna sieť cyklotrás, zatiaľ čo nás zaujímajú hlavne bikeparky s lanovkami a zjazdovými traťami, nejakými službami či výčapom, ako napríklad Bikepark Koliba, pravda?

Už v minulosti sa rôzne stránky snažili mapovať slovenské bikeparky, avšak v istom časovom momente to akosi stroskotalo. Aktuálne by som spomenul stránku http://www.bikeparky.sk, ktorá je robená veľmi prehľadne aj s detailami o jednotlivých parkoch. List nie je úplne kompletný, ale chalani na jeho skompletizovaní poctivo pracujú. Okrem už spomenutého Bikeparku Koliba chýba napríklad bikepark AHOJ neďaleko Piešťan.

Problémom menších slovenských bikeparkov však býva ich nepravidelná otvorenosť a častokrát veľké nadšenie vystriedajú existenčné problémy, ktoré často vedú až k úplnému uzatvoreniu ako pri Bikeparku Kavečany, alebo Jahodnej v Košiciach.

Ako to vyzerá vo fungujúcich slovenských bikeparkoch približuje Viktor na svojom Youtube kanáli – SlovakBikeparks. Kto nepozná, odporúčam odoberať. Okrem solidného materiálu a dobrých insajdérskych info z domovských destinácií totiž možno obdržať aj kvalitnú dávku nadhľadu a zábavy. A  hlavne o zábave by malo bikovanie byť, no nie?

Trailcentrá

Trailcentrum je definované ako súčasť špecificky budovaných chodníkov, okrem cyklistických môže ísť napríklad o bežkárske či centrá pre jazdu na koni.

Čo je pozitívny trend, aj v našich končinách sa rozbehlo legálne budovanie trailov. Ide predovšetkým o dobrovoľnícku prácu, za čo dotyčným patrí obrovský rešpekt.

Na stránku, kde možno nájsť ucelený prehľad takýchto (legálnych) trailcentier, som na Slovensku zatiaľ nenarazil. Je kopec webov, kde sa k týmto info dá dopátrať, viď kapitola nižšie. A keď ja raz budem veľký a budem mať dosť materálu, dám sa do budovania niečoho podobného po vzore českých bratov z trailhunter.cz – prehľadnej mapy trailcentier na celom území.

Keďže slovenské trailcentrá sú budované legálne, musia byť iniciované nejakým združením, neziskovkou. Ľahkou detektívnou dedukciou teda môžeme dôjsť k záveru, že ak nájdeme stránku združenia na webe, prípadne sociálnej sieti – podarí sa nám dopátrať aj k mape, prípadne gpx.

Zárukou kvality sú preto weby a stránky OZ-tiek ako napríklad OZ Pedal, Slovenská Mointainbiková asociácia, ktorá zastrešuje traily v okolí Prešova, Košíc, a Bratislavy. OZ Cyklovňa a ich traily Cyklostopy okolo Starej Ľubovne. Banskobystrické traily zastrešované OZ KoLesom. Hornonitrianske stopy o.z, ktoré buduje traily nad Bojnicami. OZ Kozlov okruh, ktoré sa stará o traily nad Rajeckými Teplicami.

Prípadne traily s podporou samospráv ako Singletrails Lechnica na Zamagurí, prípadne lastovičky typu Flow trail Helligon nad Banskou Štiavnicou.

Bikové weby

Keďže biková komunita je pomerne obšírna, existuje aj mnoho webov, ktoré sa z rôznych uhlov venujú aj mapovaniu slovenských trailov. Žiaľbohu viac ako chvalabohu, mnohé z nich ľahnú po nejakom čase popolom (ako napr. tento alebo tento prípad), avšak stále z nich možno dostať nejaké tie zaujímavé info.

Moji súčasní obľúbenci sú hlavne českí trail-busters s ich peknou mapkou, ktorá mapuje aj hodný kus Slovenska. Z našincov spomeniem hlavne MTB seckiu dua mountain lovers, ktorí mapovanie trailov hodne baví a posúvajú ho aj kus za hranice našej krajiny. V oboch prípadoch si prídu na chuť aj milovníci viacdňoviek.

Z najväčších webov spomenie portál cyklistické trasy, patriaci pod biker.sk. Nájdete tu trasy, ktoré ako reportáže vyšli v starších číslach časopisu, ale aj trasy pridané užívateľmi. Všetko ale skôr ladené v decentnom duchu s akcentom na príjemné zážitky ako na nejaké posúvanie svojich limitov.

Trailforks

Trailforks.com patriaci pod médium Pinkbike by som na tomto mieste vyzdvihol ako veľmi dobrý zdroj. Keby sa chystám niekam do sveta, toto by bol iste prvý bod, kde začať. Teším sa ale z faktu, že tie najznámejšie, ale aj menej známe traily sú postupne nahrávané do tejto jedinečnej databázy. Oproti väčšine vyššie spomenutých zdrojov má obrovskú výhodu, a to je interaktívnosť. Každý registrovaný účastník totiž môže nové traily nie len pridávať, ale aj komentovať a informovať o aktuálnom stave existujúcich singláčov.

Stačí vyhľadať napríklad okolie Whistleru a dostanete jasnú predstavu o čom hovorím.

Facebook

Cez Trailforks sme sa plynulo dostali k trailom, ktoré sú budované na hrane legality. A tu hovoríme o nezanedbateľnom počte. A práve Fejsbučik je tá platforma, kde sa k nim dá dopátrať, hoci to nebýva vôbec jednoduché. Tu pomáha princíp multi-level marketingu a byť kamarát s čo najväčším počtom bikerov.

Ide napríklad o traily, ktoré síce nie sú úplné černoty a stará sa o ne zväčša viac ľudí, ktorí však nemajú žiadne OZ, alebo nejakú právnu formu. Príklad – bratislavský Junkyard, alebo parádne Sekaninske enduro traily v pohorí Vtáčnik.

Strava.com

Milovaná alebo nenávidená. Keďže v cyklistike neexistuje niečo, ako neutrálny postoj.

Ak nie si panenský návštevník tejto stránky a nakukol si niekedy do rubriky triptip (ak nie, rýchlo to naprav), ľahko spoznáš, že ja Stravu používam. Jednou z jej funkcií je export gpx dát. Dokonca gpx trás druhých bikerov, a to aj ak nemám premium verziu.

Žiaľ, čo však Strava nemá domyslené je fakt, že celá aplikácia pracuje na tzv. segmentoch – teda trasách/ trailoch, ktoré zadávajú užívatelia. Dané užívateľmi zadávané segmenty sa ale nedajú stiahnuť ako samostané gpx pre použitie v inej aplikácií, teda pre lokalizovanie daného segmentu. Celkovo táto fičúra je teda dosť na… nič.

Polopate – nájdem v Strave síce trail, kde vidím jeho členitosť a aj to, kým a ako často býva jazdený (podľa rankingu a počtu bikerov, ktorí daný segment prešli tiež). K jeho súradniciam sa však nedostanem.

Čiastočne sa to dá vyriešiť stiahnutím gpx súboru celej trasy niekoho, kto daný segment prešiel. A potom sa s tým buď pohrať v nejakej inej aplikácií pre export želaného trailu, prípadne si prejsť celú stiahnutú trasu ako jej pôvodný autor. To však ale nemusí byť to pravé orechové a úprimne – keď sa na jazdenie pripravujem dlhšie ako trvá jazdenie samotné, niečo nie je v poriadku.

Turistické trasy

Turistika sa v našej rodine pestuje už niekoľko dekád. Na turistických chodníkoch som pomerne skoro vymenil vibramy za tretry. A práve niektoré turistické trasy zároveň boli aj tie najlepšie miesta,  čo som vôbec na biku zdolal.

A keďže aj biker je les, našťastie sa môže pohybovať bezúhonne aj po turisticky značených trasách. Tu ale nabádam k vzájomnej tolerancií vo vzťahu k peším turistom. Zároveň treba brať na zreteľ fakt, že v treťom stupni ochrany prírody (=národný park) sa musíme riadiť Zákonom o ochrane prírody a krajiny, kde sa hovorí, že tu možno ísť s bicyklom len po ceste, miestnej komunikácii alebo vyznačenej cyklotrase.

Ak plánujem výlet, ktorý zahŕňa aj prechod turistickými značkami, väčšinou vopred navštívim https://mapy.hiking.sk/. Tu sa totiž dá pomerne jednoducho získať prehľad, aká členitá, dlhá a s akým prevýšením daná turistická značka je. Všetko sa dá pekne naplánovať aj cez medzibody trasy. Následne jednoducho stiahnuť gpx danej trasy. Krásička!

Závody

MTB preteky zvyknú ponúknuť to naj z daného regiónu. K dnešnej dobe informatizácie preto nebýva náročné, pohodlne sa dopátrať k trasám jednotlivých pretekov.

Prejsť si trasu nejakého enduro preteku býva väčšinou stávka na istotu. Ako napríklad CTM Eunduro v Kálnici, dúfajme že ešte niekedy uskutočnené Kráľovské enduro, alebo lokálne preteky, ako napríklad tie vo Veľkej Lehôtke. Škoda len, že v našich končinách býva enduro pretekov ako šafránu.

Samostatnou kapitou sú DH trate, kde bývajú, alebo kedysi bývali závody. Kopec DH závodov, vrátane Slovenského pohára v zjazde sa totiž koná na tratiach, ktoré nie sú súčasťou veľkých stredísk, no ich návšteva istotne stojí za zváženie (Mráznica- Hnilčík alebo Malá Lučivná).  Alebo historicky známe, no otázne, či ešte dnes fungujúce trate ako napríklad Polomka alebo žilinský Straník.

Môjmu štýlu jazdenia až tak maratóny nechutia. Ako sa ale vraví, koľko ľudí, toľko chutí. Viem si ale predstaviť, že v rámci výletu na východ by som si prešiel napríklad trasu Košického singletrack maratónu.

Každopádne bikových akcií je počas sezóny neúrekom a organizátori sa snažia pri trasovaní o to naj z daného regiónu. Preto nezáleží, či sa ti miešok potí v lycre, alebo v motokrosových šortkách – vyberieš si určite.

Na verímboha

Napokon neradno nespomenúť metódu „pokus- omyl“. Teda vybrať sa na nejaký (potenciálny) chodník na verímboha. Tu by som podotkol, že v známych lokalitách to môže byť mimoriadne prínosný spôsob objavovania nepoznaného. V územiach, najmä v horách, kde daný terén nepoznáme, by som túto taktiku neodporúčal. Nechceme totiž, aby nás horská služba našla na druhý deň niekde premrznutých v lese, ako žujeme bowdeny a zapíjame ich tmelom z bezdušákov v snahe zahnať vlčí hlad.

Touto cestou zdravým aj vysokú zver v okolí Stupavy, ktorá vie vytvárať chodníky na vlas podobné ľudskou rukou šejpovaným singláčom, ktoré sa však po pár metroch rozplynú v lese do stratena.

Budujme, hľadajme, jazdime…

Dnešná doba internetov otvorila možnosti pre ľahšie hľadanie toho naj, čo naša malebná krajina môže v rámci MTB ponúknuť. Rovnako ako možnosť, dať hlavy (a ruky) dokopy a budovať svetlé MTB zajtrajšky spoločne.

Verím, že občianskych združení a obdobných organizácií, ktoré sa venujú zušľachťovaniu cyklistickej infraštruktúry ako aj menej známych a legálnych trailov existuje omnoho viac. Nehovoriac o zanietených jednotlivcoch.

Preto verný čitateľ, ak si si za humnom vybudoval vysnený trail, neváhaj sa podeliť o svoje poznatky s jazdeniachtivou verejnosťou prostredníctvom komentára pod článkom.