Východ našej malebnej krajiny má v mojom srdci nenahraditeľné miesto. Nielenže som tu našiel parádnu manželku, ale aj skvelých kamarátov s nezameniteľných prejavom a úžasnú prírodu. To, že východniarom robota nesmrdí, som sa na vlastnej koži presvedčil na KE.CY – košických cyklotrailoch budovaných Slovenskou mountainbikovou asociáciou (SloMBA). Tá má prsty aj v mnohých bratislavských singláčoch, takže som vedel, že cesta na druhý koniec Slovenska sa oplatí a nemôže ma zastaviť ani počasie.

Cestu do Košíc som si naplánoval v rámci dovolenky hneď po Veľkej noci. Predpoklad bolo slnečno a teplo po vzore predchádzajúceho obdobia. Človek mieni, pán Boh mení. Realita sa každým dňom približovala skôr druhej biblickej potope. Mňa však nezastihla nepripraveného. V najfunkčnejších veciach aké vlastním v deň D sadám pod Tatrami do auta, ktoré ukazuje nie bars jarné 2 stupne celzia. V Košiciach sa zastavujem v cyklo predajni, kde si aj napriek skeptickému pohľadu predavača požičiavam rezervovaný AM bajk a vyrážam smer Bankov na úpätie košických trailov.

Takýto šrác sa dá zapožičať v Košiciach za priateľných 20 Euro na deň

Trafiť KE.CY nie je problém

Rekreačná oblasť Bankov sa nachádza na severozápadnom cípe mesta a trafiť tam nie je žiaden problém. Stačí sledovať tabule odkazujúce na Hotel Bankov a odparkovať kúsok za ním pri kaplnke na vrchole kopca.

Samotné traily sa nachádzajú na pomedzí Košickej kotliny a Volovských vrchov. Podklad z geologického hľadiska tvorí dominantné zastúpenie vyvretých premenných prvohorných horním, napr. fylit. Preložené do reči bežného bikera – na tom čiernom kameni sa za mokra k***a šmýka! V oblasti sa nachádzajú aj ložiská magnezitu, o čom svedčia aj pozostatky lomu (inak dobrý orientačný bod) a ložiská uránovej rudy, na ktoré si brúsia zuby mnohé záujmové skupiny cezpoľných, avšak už s menším pochopením domácich.

Mapa existujúcich, čerstvo zrealizovaných a plánovaných trailov v roku 2017 v TRAIL PARKU KE.CY  /zdroj:FB stránka KE.CY – košické cyklotraily/

Osobne som sa v daný deň rozhodol jazdiť len traily v okolí Bankova – Lesmír, Držhubu a Zlatoklopka (na mape označené ako 2,3,4). Kvôli nepriazni počasia som si netrúfol ísť ďalej, keďže stále popŕchalo. Po úvodných strečkoch na parkovisku som sa vydal asfaltkou k bufetu Bankov. Po ľavej strane vidieť tabuľku, kde začínajú KE.CY. Tu by som chcel vyzdvihnúť značenie celej oblasti. Dá sa orientovať veľmi intuitívne a ak aj niekde nahlodne nejaký náznak neistoty, je zvyčajne umiestnená orientačná tabuľa. Po decentnom výšľape som sa zjavil na štarte a zároveň križovatke dvoch singlov – Držhubu a Lesmír.

Štart a zároveň križovatka 2 singlov – Držhubu a Lesmír

Lesmír

Na úvod som si zvolil Lesmíra. Trail má príjemný úvod, miernejší sklon. Pomaly sa zoznamujem s požičaným bicyklom a terénom. Na chodníku, ktorý je pokrytý šmykľavou vrstvičkou tmavého sopľavého blatka, kde slovo trakcia dostáva priam abstraktnú podobu, je to vcelku výzva. Opatrnosť – level „manipulácia s novorodencom“. Bajk má napodiv dobré obutie a hoci tlmenie je ak v otvorenom režime pritvrdé, nahustené na proporcie priemerného biletára, každým metrom naberám odvahu. Po odbočke vedúcej do bikeparku Červený breh sa ostávam držať Lesmíra, a ten začína na oplátku vystrkovať rožky. Záverečné padáčiky striedané veľkými tiahlymi klopkami sú priam lahôdka pre môj bajkerský apetít. Koniec trailu ústi na zvážnicu, ktorá je značenou cyklotrasou a po vydaní sa vľavo ma dovedie späť na vrchol singlov.

Divím sa náhlemu vzrastu komfortu v oblasti sedacích partii – a to je len nalepené blato nazbierané po prvej  ceste smerom dolu

Dvíham hore teleskopku a v mokrom prádle si sadám na bahenný kýpeť, ktorý bol predtým sedlom. Lono kričí o život, ale je si vedomé, že ešte len začíname. Po chvíli pedálovania sa však zohrievam a opäť si začínam uvedomovať druhotné pohlavné znaky a príslušnosť k mužskému pohlaviu. S radosťou si ale uvedomujem, že prestalo pršať. Po nenáročnom výšľape sa vraciam na križovatku Držhubu/Lesmír – tentokrát smerom vľavo volím singel Držhubu.

Držhubu

Držhubu je trail vedúci viac-menej vrstevnicou. Na niektorých úsekoch treba dokonca prišliapnuť do pedálov. približne v prvej tretine pretína singel Zlatoklopka, teda počas špičky sezóny treba byť v týchto miestach pozorný. Držhubu má mierny sklon s minimom náročných prvkov, mňa najviac zaujali jamy na jeho konci, kde sa dá super pumpovať. Tento trail by som nabudúce volil ako prvú voľbu, má flow, je super na rozjazdenie, aj keď verím, že v suchých a rýchlych podmienkach preverí aj skúseného borca. Končí na lúčke pri kaplnke, kde opäť veľmi rozumne osadené tabule odnavigujú na ústie Zlatokopky.

V KE(.CY) by som si vedel zvyknúť

Zlatoklopka

Singel Zlatokopka nezdieľa štart s Držhubu/Lesmírom. Po krátkej rozjazdovej sekcií križuje Držhubu, ale potom si začína žiť život nespratného puberťáka (pardón – puberťáčky). Charakterizoval by som ho, teda ju, ako najvyzývavejšiu, najtechnickejšiu a najostrejšiu variantu bankovského tria. Trail je obohatený o nejaké tie skoky ako aj o fičúrsky drevený mostík ponad rigoľ a ďalší slúžiaci ako drop. Laťku obtiažnosti ešte zvyšuje mokro, keďže na singli je hodne kameňov a koreňov.

V suchšom počasí by u mňa pravdepodobne Zlatoklopka hrala prím, v momentálnom rozpoložení však vyhráva Lesmír, ktorý zopakujem ešte dvakrát. Chvíľku som aj zaváhal, či sa nepreviesť do neďalekého bikeparku. Po pár metroch z odbočky z Lesmíra ale zatracujem svoje naivné rozhodnutie, pretože lúka cez ktorú je nutné prejsť je totálne rozmočená a šmykľavá a aj pomalá jazda mi sprchuje ksicht. Radšej sa vraciam späť do bezpečia lesa a ďalej užívam traily. Aspoň mám zamienku vrátiť sa do KE opäť.

Deň sa nekončí jazdením

Samostatnou kapitolou je návrat k autu, resp. snaha zbaliť seba a bicykel tak, aby interiér auta nepripomínal chliev. Opäť začína rezko pršať, takže som to vcelku vychytal. S oboma privretými očami sa to ako tak darí, zatváram kufor a štartujem na večerný záťah s Julesom, ktorému sa chcem touto cestou poďakovať za pohostenie a tiež požičanie bundy. Moju zablatenú softshelku som sa provizorne snažil „oprať“ v mokrej tráve, výsledok však nepostačoval ani na to, aby som sa večer neobával, či ma pohostí priemerný podnik štvrtej cenovej. Napokon ale večer parádne vypálil, v Košiciach to po súmraku naozaj žije. Ale o tom niekedy nabudúce…

Sieť KE.CY trailov neusále rastie a dá sa tu iste stráviť pár pekných dní rôznorodého jazdenia. Dôkazom aj je aj vychýrená akcia MTB singletrack maratón Košice. Aj keď tunajšie jazdenie pre mňa vyzeralo spočiatku veľmi blede, napokon z toho vzišiel skvelý deň plný parádneho bicyklovania. Keď bude najbližšie šanca, iste sa sem vrátim a prejdem sa aj hlbšie do tunajších lesov. Vám odporúčam presne to isté!