Pozn. (6.10.2017): Článok bol aktualizovaný a rozšírený o v poradí štvrtú zlegalizovanú bikeparkovú trať „Kameňák“, oficiálne otvorenú 30. Septembra 2017

 

Vydajme sa na miesto, ktoré má v rámci bratislavskej horskej cyklistiky bohatú históriu a pre mnohých obyvateľov našej najväčšej dediny je naozaj takpovediac za domom. Ide o plnohodnotný verejný (to znamená zadarmo) bikepark so všetkým, čo k tomu patrí – Bikepark Koliba.

 

Historické okienko

Osobne som o zjazdovej trati na Železnej Studničke počul prvýkrát už v roku 2004, keď som ako gymnazista – čerstvý dospelák prišiel na letnú brigádu do Bratislavy. Bol to totiž druhý domov môjho vtedajšieho kolegu, dlhovlasého metalistu Michala, ktorý ak si ma náhodou pamätá, tak ho touto cestou srdečne pozdravujem. To už ale zjazdová cyklistika prechádzala renesanciou, tak pekne poporiadku.

 

Z dostupných zdrojov som sa dozvedel, že ešte v minulom miléniu v lete pána 1997 dvaja borci prezývaní „Roháč“ a „Kačica“ začali budovať zjazdovú trať, ktorej prischlo meno Rohatka. Už na jeseň toho istého roku sa konali na Rohatke prvé neoficiálne preteky v zjazde a o rok na to, pribudol závod na Rohatke do seriálu Slovenského pohára. Nostalgiu tej doby približuje toto originálne VHS video.

Na prelome tisícročí Rohatka čelila útlmu aktivít, aby už v spomenutom roku 2004 nastala obroda, ktorá trvá dodnes. Toho roku vzniklo občianske združenie Slobodný Bajker, ktoré založil a dodnes vedie Juraj Rafajdus, miestnej komunite známy to udatník. Za podpory Mestských Lesov v Bratislave sa pomaly prešlo od punku k diplomacii a začalo sa s legalizáciou Rohatky. To sa napokon po 1200 hodinách dobrovoľníctva spojených s úpravami terénu v roku 2005 úspešne podarilo.

V roku 2013 pribudla „free ride“ trať Driver8, ktorú si bez ujmy užijete aj na bežnom trailáku. V roku 2016 zas moderný flow trail s názvom Blue Trail. Quarteto ciest uzatvára starý Kameňák, ktorý ostal bez výrazných zmien v „pôvodnom“ stave (v tomto prípade v dobrom slova zmysle). V lete 2017 tu bola dobudovaná príjazdová lajna a značenie a 30. septembra bol Kameňák oficiálne zlegalizovaný.

Bikepark sa tak dostáva do dnešnej podoby.

 

Poloha a lanovka

Najvyšší bod bikeparku Koliba je vzdialený kúsok od 200 metrov vysokej televíznej veže, nie ďaleko od televíznych štúdií Koliba. Kedysi legendárne pre filmovú tvorbu, dnes ponorené na samé dno televíznej zábavy, produkujúc splašky ako napríklad Vyvolení či Panelák.

Vežu vidieť už odďaleka takmer z každej svetovej strany. Kúsok od nej ústi pri vrchole kopca Kamzík, ktorého výška je 439 m n. m., samotný bikepark. Ak idete autom, pomôcť si môžete aj ceduľami navádzajúcimi na lanovku Železná studienka – Koliba. Veď aký by to bol bikepark bez lanovky! Lanovka vyváža aj bikerov za 5€/3 jazdy. Teda ak máte zjazďák a nechce sa Vám tlačiť hore strmou asfaltkou, je to priam ideálna voľba. Treba sa však obrniť trpezlivosťou a dobrou náladou, pretože tempo staručkej lanovky je naozaj vražedné.

 

Pôvodná lanovka bola v prevádzke v rokoch 1972 -1989. Po rekonštrukcií sa opäť rozbehla 30. septembra 2005. Jazdí cez víkendy a počas letných prázdnin denne. Jej prevádzka je ale dodnes stratová a myslím, že mesto sa ju aj snažilo prenajať, akurát sa nenašiel žiadny odvážlivec, ktorý by to toho šiel. Osobne som ale na nej zažil aj veselé chvíle, napríklad, keď mi poslednú jazdu smerom hore so zjazďákom zaveseným na háku povedľa mňa, volala manželka, že asi rodí, lebo jej odtiekla plodová voda.

Všetky trate začínajú pri výstupnej stanici, kúsok od príznačne pomenovaného bufetu Horná stanica. Doplniť pivný ionťák preto nie je problém. Traily sú k dispozícií aj online na aplikáciách Strava či Trailforks.

 

Bikepark Koliba dnes

Ako bolo spomenuté vyššie, v parku sa nachádza trojlístok plnohodnotných tratí. Sú pravidelne udržiavané a dobudovávané dobrovoľníkmi z OZ Slobodný Bajker. OZ žije z dobrovoľných príspevkov, darov a 2% z dane, za čo si občas môžu dovoliť fintičky ako napríklad bager na dobudovanie lavíc.

 

K samotným tratiam:

Rohatka

Najstaršia a najnáročnejšia trať parku začína zjazdom z drevenej rampy, na ktorej nájdeme aj info tabuľu s mapou parku, pri vrcholovej stanici lanovky na vrchu Kamzík. Má prevýšenie 225 metrov na dĺžke necelých 2 kilometrov.

Z rampy treba nabrať rýchlosť na rovný úsek so sériou skokov (všetky sa dajú bezpečne obísť) až k drevenému mostíku. Tu sa Rohatka rozdvojuje spolu s Driver8.

 

Za mostíkom treba odbočiť doľava, to jest na západ cez oblasť s názvom Bukva. Tu začína rockgarden pre skutočných mazákov, takže pri prvej návšteve odporúčam prechádzať striedmo.

Po rockgardene nasleduje prechod cez lúku späť do lesa, pár ostrých skokov s dierami uprostred či parádne tiahle klopky v spodnej časti.

 

Trať končí kúsok od bufetu na Železnej studničke, kde je priestor na ďalší ionťák. Raw bikeri holdujúci čistej vode, môžu doplniť zásoby v neďalekej studničke. Minulú sezónu síce rozbor označil tento prameň ako nepitný, no po celej sezóne pravidelnej konzumácie na sebe nepozorujem nijaké negatívne odchýlky. Pre repete zjazdu je nutné vyraziť opačnou stranou asfaltky, ktorá neskôr odbočuje k lanovke, alebo ňou možno vyšľapať až na vrchol bikeparku.

 

Driver8

Freeride trať o dĺžke takmer poldruha kilometra s prevýšením 177 metrov. Má spoločný začiatok s Rohatkou, teda zjazd z drevenej rampy. Od roku 2016 však možno využiť aj alternatívnu vetvu vpravo. Od dreveného mostíka sa treba dať vpravo, smerom na sever, kde si trať ide svojou vlastnou cestou. Po miernejšom rockgardene nasleduje niekoľko masívnych lavíc, kde sa dá pomerne bezpečne vycibriť technika skákania. Checkpoint pre mňa na oddych býva drevený most, ktorý vedie ponad náučný chodník. Most je dostatočne vysoký na to, aby popod neho prešla vetrieska, čo bolo jednou z podmienok jeho výstavby.

 

Po spustení z mostíka, preskoku lavice a prejdení klopky sa dostávame na najostrejšie miesto celého bikeparku – gap cez čistinu popod elektrické vedenie.

Ten pre mňa asi navždy v ostane v kategórií: „dneska asi nie, lebo *, ale možno nabudúce“.

*trčí tam dáky koreň / je moc sucho / je moc mokro / mám osmičku / nebrzdí mi dobre brzda / predvčerom ma seklo v krku / dnes je spln

Nasledujú ďalšie skoky, podaktoré nie až tak rozumne spravené, klopené zákruty, prejazd cez lávku ponad potok a trať vyústi pri spodnej stanici lanovky.

 

Blue Trail

Najmladšia trať v bikeparku, ktorú zároveň odporúčam jazdiť ako prvú. Zároveň je mojou najobľúbenejšou. Má poldruha kilometra a prevýšenie totožné s Driver8. V dobe otvorenia v lete 2016 sa viedli vášnivé diskusie, že je „modrá“, čo znamená najľahšia, preto bývala počastovaná ako rodinná. Každopádne tatkovi na trekovom bicykli s detvákmi na odrážadlách ju neodporúčam.

Štart trate vedie poza drevenú rampu sprava. Má výborný „flow“ a najmä jej vrchná časť je super pre učenie sa prejazdu klopených zákrut. Klopky striedajú skoky a dvojvlny, všetko sa dá prejsť pekne pomaly a bezpečne.

Aj pre bikerov level C2 -Advanced však Blue trail má čo ponúknuť. S pribúdajúcou rýchlosťou priamo úmerne narastá aj obtiažnosť trate a plynulo doletieť skoky a dvojvlny najmä v spodnej časti trate dá zabrať. Koniec pretína Driver8 a ústi na širokú zvážnicu, ktorý využívajú aj peší turisti ako chodník k lanovke.

 

Kameňák

Neďaleko Rohatky paralelne lesom, vedie staronová trať, kde sa v roku 1998 konal jeden zo závodov Slovenského pohára v zjazde. Prečo staronová?

Kameňák je domácej komunite známy už veľmi dlhú dobu. Nájsť jeho úvod však bol pre neznalého vcelku oriešok. Toto sa zmenilo  legalizáciou a oficiálnym otvorením 30. septembra 2017.

 

Trať má podobné parametre ako rohatka, je však označená čiernou farbou s najvyššou obtiažnosťou, ktorú si ale náležite zaslúži. Zvládne ju aj enduro bike, strmé pasáže s množstvom kameňov a koreňov však najlepšie vyžehlí zjazďák.

Na Kameňák sa dá napojiť odbočkou vľavo z Rohatky, pár metrov pred križovatkou s Driver8. Odbočka je viditeľná, nakoľko križuje lúku a hadí sa ďalej do lesa. Práve úprava trate cez lúku nedala niektorým iným záujmovým skupinám spávať a rozvírila inak kľudné hladiny okolia Kamzíka.

S trochou šliapania do pedálov po pár desiatkach metrov míňame lávku na brušáky a budeme už len klesať. V tomto momente sa treba nastaviť na mód nesmrteľnosti a zaváhanie nechať doma. Nasledujú úseky plné kameňov, koreňov, strmé padáky končiace prudkými zákrutami a prírodné dropy.

 

Trať bola upravovaná minimálne, preto netreba čakať žiadne tiahle vyšejpované klopky, ale poctivý a ťažký prírodný terén. Pre posúvanie osobných limitov každého bikera ideálne.

Pomocou pomerne dobrého značenia napokon Kameňák vyústi na záver Rohatky.

 

Odporúčania na záver

Mestské lesy sú obľúbenou rekreačnou lokalitou domácich, preto si treba aj v samotnom parku dávať bacha na civilistov, ich psov, hubárov či zvedavcov. Samostatnou kapitolou je parkovanie kvázi-turistov v okolí, ale o tom inokedy…

Bikepark Koliba je skvelým východiskovým, prípadne svižnou bodkou výletov ďalej do Malých Karpát. Je skvelé, že takéto miesto vyrástlo hneď za domom a že sa nájdu borci, ktorí sa oň starajú bezodplatne vo svojom voľnom čase, za čo im patrí veľká vďaka. Pre nás užívateľov stačí používať zdravý rozum a napríklad nejazdiť v totálnom blate (čím sa vytvárajú a neskôr najmä v zime, zamŕzajú a zaschýnajú masívne koľaje), alebo neodstavovať bike v strede cesty a najlepšie za neprehľadnou zákrutou. Nech si ho aj naďalej všetci spokojne a bezpečne užijeme.

 

Ak by ste sa rozhodli akokoľvek podporiť Bikepark Koliba, viac info na ich stránke http://bikeparkkoliba.sk