Bratislavský MTB maratón cover

Bratislavský MTB Maratón 2017 – v rodinnom duchu

17.06.2017 sa konal v poradí už 5. ročník Bratislavského MTB Maratónu v Parku SNP (Líščie údolie). Pre nového sponzora Športservis ako aj mňa závod na Devínskej Kobyle premierový, pre moju dcérku prvý „odjazdený“ závod vôbec. A aj napriek niektorým neočakávaným prekážkam, ktoré istotne organizátorom zavarili, závod veľmi vydarený. Čítajte ďalej!

 

 

Devínska Kobyla má čo ponúknuť

Na Devínsku Kobylu sa osobne veľmi často na bicykli nedostanem. Napriek tomu, že pohorie mám o len dolinu od môjho domu, zvyknem sa vybrať väčšinou rovno do Malých Karpát, napr. do bikeparku. Devínska Kobyla je síce rozlohou pomerne malé územie, lemované Dunajom a hlavným mestom, nachádzajú sa tu však okrem peknej prírody aj úkazy typu Sandberg (ja, das heisst ozajský pieskový kopec), pekné výhľady, single či neďaleký hrad Devín. Ak sa pustíte na hociktorú svetovú stranu, nemáte sa v podstate kde stratiť a skôr či neskôr narazíte na nejakú civilizáciu, rozumej krčmu.

 

Športservis Bratislavský MTB Maratón je v podstate jediné MTB podujatie v týchto končinách, na rozdiel od spomínaných Malých Karpát. Tak v kombinácií so sympatickým maratónskym štartovným 15€ cez registráciu online, štedrými darčekmi (okrem štandardných nápojov a raw tyčiniek, kávovar (!) pre každého online registrovaného), ale aj programom pre deti, ktorých registrácia na preteky bola zadarmo, dobrý plán ako aktívne prežiť sobotné doobedie v bubline.

 

 

Závod samotný…

V osudný deň prichádzame na miesto konania okolo desiatej hodiny. Auto nechávame na organizátormi odporúčanom parkovisko pred Iuventou (kde inak nájdete starú, ale ešte ako tak jazditeľnú bikrosovú dráhu). Je síce pomerne plné, miesto sa však stále nájde.

O desiatej mal začať štart dlhej 40 KM trate, ale smerom z miesta štartu – Líščieho údolia vyrážajú len nesúrodé hlúčiky cyklistov.

Mapa originálnych tratí Bratislavského MTB maratónu

Mapa originálnych tratí Bratislavského MTB maratónu / zdroj: www.bratislavskymtbmaraton.sk

 

Nabíjam svoje HT do pojazdného stavu, rovnako ako dcérkine odrážadlo. Je príjemne, na krátke rukávy tak akurát. Trochu obavy mám však zo stavu trate, pretože napriek tomu, že deň pred tým spŕchlo, považujem to len za naoko náplasť na totálne presušenú trať z predchádzajúcich horúcich dní. Úroveň vonkajších príznakov mojej alergie za posledné dni by som prirovnal k výzoru priemerného návštevníka amsterdamského coffeeshopu, tak mám trochu obavy, či to udýcham.

 

Prichádzame k štartu/ cieľu pretekov, kde je vizuálne pomerne málo národa. Pri registrácií som informovaný, že štart sa posunul o pol hodinu neskôr a cca. 2 kilometre ďalej priamo na Devínsku Kobylu, čím sa skrátila už tak pomerne krátka trať. Dôvodom bolo to, že mesto odmietlo uzavrieť kvôli pretekom hlavnú cestu, ktorú by musel peleton križovať, čím by sa na chvíľu paralizovala už i tak riedka víkendová doprava. Nejako tragicky to neprežívam, naopak som rád, že dcérkin debut stihnem, nakoľko detské preteky mali štartovať paralelne s krátkou traťou.

Organizátorov protekčne poprosím, či by dcérka nemohla štartovať medzi prvými, keďže jej kategória 2-3 roky závodí ako prvá. Nebol to žiaden problém. Trať zvládla na jednotku, tak inšpirovaný jej entuziazmom, presúvam sa cez sídlisko do pomerne výživného kopca na alternatívne miesto štartu.

Nedočkavý dav na presunutom štarte krátkej trate

Nedočkavý dav na presunutom štarte krátkej trate

 

 

Na štarte je už rušno, zostáva pár minút. Takže sa stihnem vydýchať po strmom a intenzívnom výšľape. Pred hodinou odtiaľto vyštartovali aj borci z dlhej – 40 KM trate a 15 minút pred nami aj kategória e-bikov, s ktorými zdieľame totožnú krátku trať. Názor na pretekanie na e-bikoch nechám už na osobnom zvážení každého jednotlivca. Kvalite trate to ale iste nepridalo. Spíker pred štartom okrem hecovačiek vyzýva k opatrnosti a vzájomnej ohľaduplnosti, nakoľko hneď po štarte nasleduje pomerne dlhé klesanie, ktoré sa na niektorých úsekoch dosť zužuje.

 

Pred štartovnou čiarom sa mi podarilo dostať (samozrejme maximálne ohľaduplne) do približne polovice kotla, takže po vypustení nažhavencov na trať, mám vcelku priateľnú pozíciu. Úvodné metre sa idú po lúke, kde sa zatiaľ dá ísť v dvojrade, na nejaké akrobatické a agresívne predbiehacie to však nie je. Trať sa po chvíli pomerne ostro zvažuje, chodník sa stiahne do úzkeho sigláča a predbiehať je takmer nemožné.

V úvode najviac cítiť vynútenú zmenu štartu preteku. Keby sme totiž štartovali na pôvodnom mieste, po cca. 2 KM úmorného výšľapu by sa pelotón potrhal a na týchto singloidných miestach by už každý mal ten svoj priestor. Ja by som tu iste usporil nejaké tie sekundy, keďže som rozhodne viac za zjazdy ako výšľapy. Takto v niektorých momentoch dokonca takmer stojím pri jazde dolu kopcom. To mi pripomína skôr cyklo výlet s kamošmi, ktorých cieľ je dobicyklovať do bufetu v lese ako preteky. Keďže ale nemám pohárové ambície, beriem to športovo.

Po strmom zjazde nasleduje mierny stupáčik do kopca, kde už ma motivovaní borci bezpečne poobiehajú. Tiež trhnem nejakých jazdcov a guča pretekárov sa začína rozmienať na menšie skupinky. V lese je vlhko, kde tu dokonca aj blato. Nasleduje ďaľší zjazdík a ďaľší výšľap, kde sa čoraz lepšie, ľahšie a bezpečnejšie obiehaja. Následne trať ústi na lesnú cestu. Tu už každý ide v tom svojom tempe s dostatočnými rozostupmi. Začínam pociťovať solídne pichanie v boku, aby som si udržal to svoje tempo, totiž často zrýchlim s tým, že niekoho pred sebou obehnem. To sa mi po pár kilometroch stáva osudným a prehodnocujem svoj prístup.

Asi v polovici sa z lesa dostávame na vysušenú otvorenú lúku, čo je najvzdialenejšie miesto od štartu. Smerom hore fúka nepríjemný čelný vietor, pri zjazde naopak brzdí. Ten už však nehrotím a užívam bez dodatočného dupania. Dostávam sa vďaka tomu zo svojej osobnostnej krízy a začínam sa pripravovať výšľap, ktorým sa dostaneme späť do lesa.

Výšľap začína asfaltkou, ktorá sa postupne mení na lesnú cestu. Míňam občerstvovačku, kde si od milej šlečny vyberám vodu radšej ako ionťák, keďže nejakú lepkavú žbrndu veziem aj vo fľaši so sebou. Voda je však jemne perlivá, čo len rozdráždi hrdlo, tak ju vylievam. Opäť sa musím sústrediť na dych, keďže ešte ma čaká pomerne dosť výškových metrov. V strede výdatného výšľapu nás míňa štvorkolka, ktorá pravdepodobne ide na pomoc nejakému zranenému. Vraj trať vycerila zuby na dvoch borcov, teda aspoň čo ja viem, tam im prajem skoré zrastenie kostí.

Trať je inak koncipovaná štýlom hore-dole, čo je na takomto pomerne malom území logické. Preto nejaké dlhšie roviny nemožno očakávať. Jedna dlhšia s mierným klesaním je v samotnom závere, teda posledné asi 2 KM sa idú veľmi príjemne a ani sa nenazdávam a som v cieli.

Každý kto dojazdil, dostal kávovar

Každý kto dojazdil, dostal kávovar

 

V cieli už oddychuje kopec dokončiacich, ja sa však napájam na známy príjemný singlík, ktorý vedie paralelne s asfaltkou a potom sa prezjazdujem sídliskom späť do Líščieho údolia. Dávam si dobrý guláš, nealko čapáka a preberám si kávovar, ako zadosťučinenie za dokončenie závodu, všetko v rámci štartovného. Obloha vyzerá nevrlo, dokonca na mňa aj pár krát kvapne, z dažďa ale napokon nič nie je. Poriadny lejak však na radosť organizátorov príde až o dosť neskôr.

Pri príchode domov ma čaká radostná správa, dceruška sa vo svojej kategórií umiestnila na treťom mieste. Vyfasovala medialu a diplom, takže veľká spokojnosť a motivácia.

Premiérový závod a hneď pódiové umiestnenie. Sľubný začiatok kariéry

Premiérový závod a hneď pódiové umiestnenie. Sľubný začiatok kariéry

 

 

Verdikt

Závod hodnotím pozitívne. Trať sa mi páčila, aj keď ako som zachytil, poniektorí ju náležite ofrflali. Na takom malom území však organizátori v pozitívnom slova zmysle zosmolili to naj, čo sa dalo.

Osobne, na rozdiel od poniektorých, som nemal problém ani s dobrovoľníkmi na trase. Na každej križovatke, kde to dávalo zmysel niekto stál a usmernil.

Škoda toho posunutého štartu a pretlaku v úvode trate bez možnosti predbiehania, ale nie je každý deň nedeľa. Prišiel som sa v prvom rade zabaviť s celou rodinou, lebo hlavne o tom by cyklistika mala byť. Aj tak mi to napokon vystačilo na umiestnenie v cca. prvej štvrtine výsledkovej listiny v mojej kategórií. Čo je vzhľadom na fakt, že MTB maratóny jazdím len minimálne, motivačné.

Takže možno o rok opäť.

 

 

Článok zaujal? Prihlás sa na odber, aby Ti žiadny ďalší neušiel. Na spame nejazdím!

Be the first to comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *